Na križovatke starých obchodných ciest z Potisia smerom na sever do Poľska a z východu na západ pri sútoku rieky Torysy s potokom Sekčov leží metropola Šariša – Prešov.
Osídlenie územia je doložené už od mladšej kamennej doby. Jadro predlokačného osídlenia bolo zrejme v polohe neskoršej Slovenskej ulice, prebiehajúcej súbežne s hlavnou cestou zo severu na juh, keď od konca 8. stor. bolo územie Prešova trvalo osídlené slovanským obyvateľstvom. Na prelome 11. a 12. stor. si tu založili osadu aj príslušníci maďarských kmeňov a po tatárskom vpáde pribudli nemeckí kolonisti zo Saska, ktorých povolal kráľ Belo IV. Usadili sa v blízkosti staršej slovenskej osady.
Najstaršia zmienka o Prešove je z roku 1247. Už na konci 13. stor. dostal práva spišských Sasov. Mestské práva získal v roku 1342, keď sa vymanil spod právomoci spišských županov. Vtedy tu už existoval starší sakrálny objekt, pôvodne jednoloďový Kostol sv. Mikuláša, ktorý uprostred pretiahnutého šošovkovitého námestia začali stavať v roku 1347. Medzi slobodné kráľovské mestá Prešov povýšili v roku 1374. V roku 1480 sa Prešov stal členom Pentapolitany, spolku piatich východoslovenských slobodných kráľovských miest a patril k ôsmim najvýznamnejším mestám v Uhorsku.
Mesto začalo stavať hradby a ich budovanie dokončilo v 1. polovici 15. stor. V tomto období prevládalo budovanie kamenných domov, uprednostňované po veľkom požiari aj panovníkmi. V 15. stor. obchod, podporovaný mnohými právami v meste, prosperoval, čo sa odrazilo na rastúcom počte obyvateľov, ktorí si vo zväčšenom areáli mesta stavali kamenné meštianske domy, zvyčajne priechodného a sieňového typu. Mešťania zároveň rozšírili staršiu radnicu.
Zabezpečenie dostatku vody v meste mešťania riešili budovaním fontán a cisterien, v súvislosti s čím si dali v 15. stor. vybudovať v jednej z veží mestského opevnenia hydraulické zariadenie na prečerpávanie úžitkovej vody, tzv. Kumšt. Začiatkom 16. stor. postavili v meste tzv. Caraffovu väznicu, pôvodne zrejme zbrojnicu. Zároveň mestská rada rozhodla o dobudovaní trojlodia Kostola sv. Mikuláša, rozostavaného pod vedením domáceho majstra Jána. V 16. a 17. stor. sa najmä vďaka preneseniu práva skladu z Košíc stáva Prešov významným obchodným centrom. Vtedy sa pri prestavbách domov a dotváraní interiéru kostola začína už uplatňovať renesancia, ktorej výrazný prvok, atika, patrí k výrazným črtám napr. Rákócziho domu.
Počas nepokojného obdobia stavovských povstaní sa mesto dostalo do nemilosti panovníka nielen pre podporu povstania Gašpara Piku, ale aj pre priklonenie sa k Thökölyho kuruckému povstaniu v 17. stor. Po jeho potlačení vojenský súd na čele s generálom Caraffom odsúdil 20 významných mešťanov, ktorých v roku 1687 postupne mučili a popravili. Túto udalosť, známu ako prešovské jatky, pripomína pamätník. Vybudovali ho na rohu evanjelického kolégia z rokov 1666 – 1668. V roku 1651 navštívil kolégium aj J. A. Komenský.
Po tom, ako sa Prešov stal sídlom Šarišskej župy v pol. 17. stor., napriek povstaniam, požiarom a morovej epidémii, ktoré zdecimovali obyvateľstvo v priebehu 18. stor., dostáva sa do obdobia prosperity. Mešťania postupne obnovujú priečelia domov v barokovom duchu a budujú výstavné mestské paláce. K najvýstavnejším z nich patrí palác Klobušických z roku 1756.
Nastupujúci rozvoj priemyslu začiatkom 19. stor. podporuje hospodársky rozmach mesta a vznikajúce manufaktúry podmieňujú prílev obyvateľstva z vidieka. Požiar v roku 1845 vyvolal celkovú zmenu zastrešenia meštianskych domov. K nefunkčným hradbám, z ktorých dodnes stojí len Vodná a Kováčska bašta, postupne pristavuje svoje domčeky chudoba, niektoré ich časti búrajú.
Začiatkom 19. stor. sa Prešov stáva centrom gréckokatolíckej cirkvi, sídlom jej diecézy sa stal bývalý kláštor a kostol minoritov, ktorý si v roku 1848 upravili. Židovská náboženská obec tu v roku 1898 vybudovala ortodoxnú synagógu v maurskom štýle. K stagnácii mesta na konci 19. stor. prispelo odklonenie Košicko-bohumínskej železnice. V 1. tretine 20. stor. postavili na konci námestia secesnú budovu Bosákovej banky.
Historické jadro Prešova bolo pre svoje intaktne zachované architektonické pamiatky a jedinečný urbanistický koncept v roku 1954 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Mapa