Mestská pamiatková rezervácia Poprad-Spišská Sobota

Táto najmalebnejšia časť mesta Poprad bola k nemu pričlenená v roku 1946. Najstaršie osídlenie lokality podmienilo situovanie lokality na rušnej križovatke obchodných ciest Via Magna a uhorsko-poľskej spojnice. Už darovacia listina kráľa Bela IV. z roku 1256 priamo poukazuje na existenciu sobotňajších trhov v mestečku, neskoršie zmienky z rokov 1271 a 1273 však už v novom názve Mons Sancti Georgii odrážajú príchod nemeckých hostí na Spiš po tatárskom vpáde v rokoch 1241 – 1242.
V roku 1380 kráľ Ľudovít I. kodifikoval právo usporiadať v mestečku týždenné sobotňajšie trhy. Táto funkcia mesta sa odrazila aj na šošovkovito pretiahnutom námestí, ktoré si vďaka nezmenenému spôsobu a tvaru zástavby dodnes zachovalo svoj stredoveký výraz. V roku 1412 panovník založil mesto spolu s 13 spišskými mestami do zálohu poľskému kráľovi Vladislavovi. Mestá zostali právne súčasťou uhorského kráľovstva, avšak zo správneho hľadiska sa museli takmer 360 rokov podriaďovať poľskej strane. Následný rozkvet mestečka v druhej polovici 15. a po celé 16. stor. sa odrazil aj v stavebnom ruchu. Pôvodne románsky Kostol sv. Juraja prestaval staviteľ Juraj Steinmetz. Jeho hlavný oltár sv. Juraja z roku 1516 je z dielne rezbára Majstra Pavla. Po veľkom požiari v roku 1545 dostavali kostolnú vežu a na mieste staršej drevenej stavby postavili v roku 1598 samostatnú zvonicu, prestavanú do súčasnej barokovej podoby v polovici 18. storočia.
Radová zástavba jednoposchodových kamenných meštianskych domov a prízemných, niekedy i hlinených remeselníckych a garbiarskych domov, zomknutých na úzkych parcelách okolo námestia, pochádza z 15. – 16. stor. Parcely na opačnom konci oproti domu uzatvárali hospodárske stavby, ktoré neskorším vzájomným prepojením vytvorili uzavretú líniu, náhradu fortifikácie, ktorú si mesto nikdy nevybudovalo. Vstupy do mestečka uzatvorili poschodové brány, ktoré strhli v priebehu 19. stor. Až do súčasnosti sa zachovali charakteristické vysunuté drevené žľaby, odvádzajúce dažďovú vodu z hlbokých úžľabí sedlových striech so štítmi a podlomenicami.
V domoradí za farským kostolom vyniká mohutná fara s manzardovou strechou z rokov 1638 – 1640. Pred polovicou 16. stor. mešťania dobudovali trvalú komunikáciu do Popradu a ponad rieku postavili klenutý kamenný most. Uprostred námestia v roku 1547 na starších základoch postavili reprezentačnú renesančnú radnicu, prefasádovanú koncom 18. stor. Už v roku 1575 mešťania zaviedli mestský vodovod. Začiatkom 18. stor. poznamenala mesto morová epidémia a negatívne sa na jeho prosperite prejavila aj kríza spôsobená postupným poklesom obchodu. K úpadku prispel aj požiar tesne po navrátení mesta zo zálohu. Návrat zo zálohu pripomína mariánsky stĺp z roku 1772 na námestí. Vo východnej časti zástavby postavili v roku 1777 evanjelický kostol. Zemetrasenie v roku 1813 poškodilo niektoré budovy vrátane interiéru Kostola sv. Juraja. V 19. stor. zrušili cintorín pri kostole a založili park na pustnúcom trhovom námestí. Nástup kapitalizmu sa prejavil vznikom niekoľkých malých fabrík, úpadok mesta však zavŕšilo otvorenie Košicko-bohumínskej železnice v roku 1871, ktorá ho obchádzala, čím Spišská Sobota stratila svoje dominantné postavenie, ktoré si udržala od svojho vzniku až do roku 1923. V poslednom období mestečko ožíva aj vďaka cestovnému ruchu. Viaceré malé penzióny a stravovacie zariadenia čerpajú z jedinečnej histórie mestečka.
Vďaka mimoriadnej zachovanosti jedinečnej zástavby, jej architektonickým a urbanistickým hodnotám bola v r. 1950 Spišská Sobota vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu.