Územie Levoče, najvýznamnejšieho strediska stredovekého Spiša, bolo osídlené už od mladšej kamennej doby. Jedna z predurbánnych osád s názvom Kacvinkel sa nachádzala v miestach dnešnej Košickej brány, ďalšia, s románskym Kostolom sv. Mikuláša, ležala po ľavej strane cesty z Levoče do Spišskej Novej Vsi v lokalite vojenské cvičisko. Prvýkrát sa spomína Leucha v roku 1249, onedlho na to, v roku 1271, sa už stala hlavným mestom Spoločenstva spišských Nemcov. Hospodársky rozmach mesta napomohli popri výhodnej polohe najmä rôzne práva a výsady, podporujúce obchodovanie a samostatnosť mešťanov, najmä právo skladu z roku 1321. Po tom, ako sa v roku 1323 Levoča stala slobodným kráľovským mestom, rýchlo dosiahla svoj hospodársky a sociálny rozmach koncom 14. a v 15. stor.
Už v období konštituovania mesta dominoval rozsiahlemu trhovému námestiu s pravidelnými blokmi zástavby trojloďový halový farský Kostol sv. Jakuba zo 14. stor. K jeho severnej lodi pristavali v roku 1392 Kaplnku sv. Juraja, z ktorej sprístupnili knižnicu, postavenú v rokoch 1520 – 1540, ako jednu z prvých renesančných stavieb mesta. Neskorogotický hlavný oltár Panny Márie a sv. Jakuba apoštola vyhotovil v rokoch 1508 – 1517 Majster Pavol z Levoče. Je to pravdepodobne najvyšší neskorogotický oltár na svete. Z dielne Majstra Pavla pochádzajú aj ďalšie oltáre v interiéri kostola.
Druhá dominanta levočského námestia, bloková dvojpodlažná radnica z 15. stor., bola obnovená a rozšírená po požiaroch v roku 1599 už v renesančnom duchu. Pri tejto úprave, dokončenej v roku 1615, zachovali vstupný portál a pribudovali arkády s podlubiami na prízemí i poschodí. Fasádu zdobia symboly občianskych cností. Radnica je dnes prepojená s hranolovitou, pôvodne renesančnou zvonicou z pol. 17. stor.
Samostatnou stavbou v priestore námestia je Obchodný dom (Waghaus), bývalá mestská váha, zmenáreň z konca 16. stor., prestavovaná koncom 19. stor. V nej kupci na základe práva skladu prihlasovali a skladali svoj tovar. Sídlil tu aj dozor nad presnosťou mier a váh. Dnes slúži mestskému úradu. Najmladšou stavbou v juhozápadnej časti námestia je klasicistický evanjelický kostol, postavený v rokoch 1825 – 1837 na mieste dreveného chrámu. Neďaleko inštalovali v prvej polovici 20. stor. unikátnu klietku hanby, ktorá pôvodne stála v miestach evanjelického kostola. V 16. – 17. stor. slúžila na verejné pranierovanie ľahších trestov.
Mesto chránilo na tie časy vyspelé opevnenie, umne využívajúce výhodnú terénnu konfiguráciu. Jeho najstaršie časti sú podľa najnovších výskumov ešte z konca 13. stor. Najstaršie typy bášt podľa nich typologicky súvisia s opevnením Spišského hradu. Dodnes sa zachovalo až 80 % hradbového systému so 16 baštami z polovice 17. stor. Z mestských brán dodnes stoja Košická, Menhardská a Poľská brána. Pri nej stojí stredoveký františkánsky Kostol sv. Ladislava, neskôr zasvätený Panne Márii, kráľovnej anjelov, a kláštor minoritov.
Meštianske a patricijské domy na rozsiahlom levočskom námestí pochádzajú z 2. pol. 15. stor. Po požiaroch získali v 16. stor. renesančný charakter. Sú pre ne typické otvorené arkádové nádvoria s kamennými pavlačami. Niektoré domy boli zakončené renesančnými atikami a ich pivnice boli prístupné priamo z námestia. Medzi navštevované objekty patrí pôvodne gotický dom Majstra Pavla zo zač. 16. stor., kde mal rezbár i svoju dielňu. V pôvodne gotickom, v renesancii prestavanom dome č. 40 na Námestí Majstra Pavla, nazvanom podľa rodiny levočského kronikára Gašpara Haina, bolo v roku 1752 evanjelické lýceum, kde v rokoch 1844 – 1848 študovali štúrovci. Sídli v ňom Spišské múzeum. Spolu so susedným neskorogotickým prejazdovým domom má zachovanú arkádu, vystúpenú do námestia, a pôvodný vstup do pivnice z námestia. Mariássyho dom (č. 43) zaujme predovšetkým obojstrannou dvorovou arkádou a vstupným portálom z roku 1683. Renesančne prestavaný Krupekov dom (č. 44) vyniká kazetovanou fasádou zo 16. stor. Turzov (Thurzo) dom je jedinou svetskou stavbou v meste so zachovanou renesančnou atikou. V dome č. 26, pôvodne neskorogotickom, bola do 19. stor. umiestnená Breuerova tlačiareň.
V období reformácie sa Levoča orientovala na augsburské vierovyznanie a získala aj náboženskú slobodu. V nasledujúcom období protireformácie prichádzajú do mesta jezuiti, ktorí opravili opustený kláštor minoritov pri Košickej bráne a v duchu nastupujúceho baroka aj Kostol Ducha svätého. Význam obchodu, hlavnej hospodárskej sily Levoče, však už postupne upadá. V pol. 19. stor. sa tu posilňuje slovenské národné povedomie vďaka príchodu slovenských študentov, nasledujúcich Ľudovíta Štúra, na škole sa vyučuje po slovensky a česky. Z verejných stavieb z 19. stor. si pozornosť zaslúži Mestské divadlo, kde sa v súčasnosti nachádza kongresová a divadelná sála. Do roku 1922 v klasicistickom objekte Župného domu z rokov 1806 – 1826 na severnej strane námestia sídlila bývalá Spišská župa. Vybudovaním košicko-bohumínskej železnice v roku 1873, ktorá mesto obchádzala, význam Levoče poklesol, čo však prispelo k zachovaniu jej výnimočného stavebného fondu. V roku 1950 bolo historické jadro mesta s typickou urbanistickou štruktúrou a dobre zachovanou architektúrou vrátane mestských hradieb vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
V roku 2009 bola lokalita Spišský hrad a pamiatky okolia, zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva, rozšírená o historické mesto Levoča.

Mapa