Hlavné mesto SR Bratislava sa dnes rozkladá na oboch brehoch rieky a na priľahlých svahoch Malých Karpát, na križovatke dávnych obchodných trás pri brode cez Dunaj. Po prvý raz sa spomína v Salzburských análoch v súvislosti s bitkou vojsk Bavorov a starých Maďarov pod hradom Brezalauspurc v roku 907. Dnešný názov Bratislava, predtým Prešporok, sa používa od roku 1919.
Viac-menej súvislé osídlenie územia zistili už od staršieho paleolitu. Lokalita patrila do sústavy keltských oppíd, pričom jej význam v období Rímskej ríše dokladajú nedávne objavy keltsko- rímskych stavieb z 1. storočia pred Kristom. na akropole bratislavského hradu. Zadunajská časť súčasnej Bratislavy ležala v rímskej provincii Panónia a stála v nej, v dnešnej bratislavskej miestnej časti Rusovce, vojenská pevnosť Gerulata. K Panónii patrilo pravdepodobne aj ľavobrežné predmostie, dnešná Vodná veža. V regióne ojedinelé zvyšky murovaných stavieb z 1. storočia pred Kristom na Bratislavskom hrade dokladajú existenciu keltského kniežacieho sídla, ktorého kultúra bola pod vplyvom rímskej antickej kultúry. Neskôr na hradnom kopci stálo hradisko s veľkomoravskou sakrálnou architektúrou a palácom. V 11. stor. tu stál komitátny hrad, neskôr kráľovský hrad s prepoštstvom a kostolom. Staršie podhradské osady boli po udelení mestských práv v roku 1291 čiastočne včlenené do organizmu mesta, ohraničeného mestskými hradbami. Základ mestského pôdorysu predstavujú diaľkové trasy, prechádzajúce cez mestské brány, Michalskú vežu a zaniknutú Laurinskú bránu. Na západnej strane mesta sa spájali a prechádzali opevnením smerom k Vodnej veži cez Rybársku bránu. Obe trasy spája vnútri mesta ulica, na ktorej leží trhové hlavné námestie. Do opevnenia bol včlenený aj farský kostol Dóm sv. Martina. Na okraji mesta sa usídlili kláštory františkánov, klarisiek, v centre si mešťania vybudovali radnicu.
V roku 1467 tu vznikla prvá vysoká škola na území Slovenska, Univerzitatis Istropolitana. Porážka pri Moháči v roku 1526 a postup tureckých vojsk do južných oblastí krajiny premieňajú Prešporok na hlavné a korunovačné mesto Uhorska. Až do pol. 19. stor. tu zasadal aj Uhorský snem. Najväčší rozkvet mesto dosiahlo počas vlády Márie Terézie, keď malo aj najviac obyvateľov v krajine.
V roku 1775 panovníčka povolila zbúrať vnútorné hradby, postupne sa zasýpajú priekopy, čiastočne i rameno Dunaja a na nových parcelách vznikajú obytné bloky. Nástup priemyselnej revolúcie prepojil mesto v roku 1840 konskou železnicou so Svätým Jurom, od roku 1846 s Trnavou. Po vzniku Československej republiky sa v roku 1919 etablovala slovenská vláda, následne tu vzniká viacero národných inštitúcií. Od roku 1993 je Bratislava hlavným mestom Slovenskej republiky.
Historický stavebný fond mesta predstavuje kompaktná zástavba pamiatkovej rezervácie, v ktorej dominujú popri jedinej zachovanej mestskej bráne, Michalskej veži, veže od roku 1434 používanej radnice a stredovekých kostolov – Dómu sv. Martina zo 14. stor., využívaného na korunovácie a kostola a kláštora klarisiek. Od Dómu vedie jedna z najstarších komunikácií v meste, Kapitulská ulica s niekdajšími kanonickými domami a prepoštským palácom, dnes seminárom. V zástavbe historického jadra sa nachádza viacero pozoruhodných, v jadre ešte stredovekých meštianskych domov, barokových mestských palácov významných uhorských šľachticov, napríklad Leopolda de Pauliho, Pálfiho (Pálffy), Esterháziho (Eszterházy) či klasicistický palác Zičiho (Zichy). Medzi menej dominantnými kostolmi je najstaršia zachovaná sakrálna stavba mesta – františkánsky kostol, jezuitský kostol z roku 1636, postavený nemecky hovoriacimi evanjelikmi, či Kostol sv. Mikuláša na svahu hradného kopca.
Dnešný komplex Starej radnice na Hlavnom námestí, stojaci na miestach, obývaných už Keltmi, čo potvrdzujú aj nedávne nálezy keltskej hrnčiarskej pece z 1. storočia pred Kristom prešiel od svojho vytvorenia viacerými prestavbami. Najzaujímavejšie sú bohaté interiérové úpravy z konca 17. stor., nadväzujúce na súdobé talianske a flámske maliarstvo. Z palácov na námestí si zaslúži pozornosť rokokový Kutscherfeldov palác a susedný miestodržiteľský palác z rovnakého obdobia. V rokokovom Mirbachovom paláci na neďalekom Františkánskom námestí z 2. polovice 18. stor. sídli Galéria mesta Bratislavy. K najpozoruhodnejším klasicistickým stavbám mesta patrí Primaciálny palác z rokov 1778 – 1781, v ktorom sa 26. decembra 1805 po bitke pri Slavkove podpísal Prešporský mier.
Najcharakteristickejšia dominanta mesta, Bratislavský hrad prešiel zložitým vývojom. Dnešnú podobu predurčila prestavba za kráľa Žigmunda a následná renesančná úprava v rokoch 1552 – 1562. Reprezentačnú tereziánsku prestavbu z konca 18. stor. zničil požiar v roku 1811. Ruina hradu nadobudla dnešnú podobu po rozsiahlej rekonštrukcii, ktorá prebieha od polovice 50. rokov 20. stor. až dosiaľ. Prepojenie hradu s mestom rozsekla na konci 70. rokov 20. stor. stavba mosta SNP, ktorá však poodkryla predtým mladšou zástavbou prekryté západné mestské hradby. Táto stavba si vyžiadala väčšie zásahy do stojacich historických štvrtí podhradia, z ktorých sa do súčasnosti zachoval len zlomok – niekoľko renesančno-barokových objektov, dnes slúžiacich ako múzeá, sústredené pri Kostole Najsvätejšej Trojice.
V bezprostrednom dotyku historického jadra, avšak už za stredovekými hradbami i palisádami, leží barokové letné sídlo Grassalkoviča, dnes sídlo prezidenta, s priľahlou záhradou. Pamiatková rezervácia v rozsahu stredovekých hradieb a hradného paláca s podhradím bola v meste vyhlásená v roku 1955.

Mapa