V období medzi dvoma svetovými vojnami sa novo vzniknuté Československo zaradilo medzi priemyselne najrozvinutejšie európske krajiny, Slovensko však za českými krajinami značne zaostávalo. Konkurencieschopnosť v medzinárodných súvislostiach si naďalej udržiavali výrobcovia nábytku, skla a kovového stolového riadu. Pri inovovaní sortimentu svojej výroby sa opierali i o schopnosti českých dizajnérov, ktorí od 20. rokov 20. storočia spoluvytvárali charakter medzinárodného prúdu funkcionalizmu. Pre Sandrik Dolné Hámre napríklad vytvorili viaceré návrhy Ladislav Žák a Bohumil Južnič. Z Čiech pochádzal i neúnavný organizátor Josef Vydra, ktorý v roku 1920 založil Spoločnosť umeleckého priemyslu zameranú na výrobu a propagáciu moderného dizajnu. SUP sa usilovala organizovať výrobné dielne a podniky, všeobecne nízka úroveň slovenského priemyslu však viedla v roku 1924 k jej zániku. Josef Vydra sa potom sústredil na pedagogickú činnosť a v roku 1928 z jeho iniciatívy s podporou Obchodnej a priemyselnej komory vznikla Škola umeleckých remesiel v Bratislave (1928 – 1939), ktorá patrila v medzivojnovom období k najprogresívnejším vzdelávacích inštitúciám pre oblasť úžitkových výtvarných disciplín v Európe. Podobne ako Bauhaus sa orientovala na prepojenie manuálnej zručnosti a výtvarných schopností študentov. Usilovala sa však do modernej tvorby integrovať aj živé tradície domácich ľudových remesiel. Na ŠUR vyučovali výtvarní umelci z okruhu avantgardy ako Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda či Jaromír Funke, prednášky na nej mali L. Moholy-Nagy, J. Tschichold, H. Meyer a ďalší. Výučba sa prevažne orientovala na funkcionalistické metódy dizajnérskej tvorby. Žiaci drevorobného oddelenia vedeného Ferdinandom Hrozinkom napríklad navrhovali typizovaný nábytok jednoduchej konštrukcie, žiaci kovorobného oddelenia Františka Troestera zasa kovový nábytok, svietidlá a ďalšie kovové predmety v duchu progresívneho funkcionalizmu. Úroveň slovenského priemyslu však neumožnila praktickú realizáciu návrhov vo výrobe.
Spolupracovať s praxou sa viac darilo oddeleniu typografie a úžitkovej grafiky vedenému Zdeňkom Rossmannom. Vytvorilo reklamné materiály pre firmy Sandrik, Schicht, Baťa a ďalšie. Viacerí pedagógovia ŠUR patrili k popredným osobnostiam stredoeurópskej moderny. Vzhľadom na situáciu v domácom priemysle sa presadili najmä v oblasti grafického dizajnu. Avantgardnú tvorbu v duchu konštruktivizmu a funkcionalizmu prinášali časopisy Slovenská grafia (od roku 1929) a Nová Bratislava (1931), ktorých grafickú úpravu tvorili najmä Ľudovít Fulla a Zdeněk Rossmann. V Košiciach sa vo Východoslovenskom múzeu zásluhou jeho riaditeľa Josefa Poláka organizovali výstavy avantgardnej európskej grafiky, ku ktorým prezentovaní autori vytvorili rad plagátov. Kľúčovou postavou tu bol Eugen Krón, ktorý vyšiel z okruhu maďarskej avantgardy. Odlišnou polohou tvorby sa v slovenskom grafickom dizajne prezentoval Martin Benka, ktorého práce boli blízke medzinárodnému prúdu art deco, predovšetkým sa však usilovali zdôrazniť národný charakter tvorby. Benka sa ako prvý na Slovensku intenzívne venoval i tvorbe písma.