Maliarstvo v období renesancie

Ranorenesančné maliarstvo sa začalo výraznejšie uplatňovať na území Slovenska už koncom 15. storočia. Dôležitým impulzom pre šírenie princípov renesancie z Talianska na našom území bol dvorský život kráľa Mateja Korvína (1458 – 1490) v Budíne, na ktorého prestavbách pôsobilo od konca 70. rokov 15. storočia viacero talianskych staviteľov. Sprostredkovali tu typológiu najmä florentskej renesancie. Renesančný sloh sa na Slovensku prejavuje najmä v architektúre. Jej rozvoj sa sústreďoval na novostavby najmä profánnych stavieb, v menšej miere cirkevných. Maliarstvo sa sústredilo na nové úlohy architektúry – osobitne vynikala sgrafitová výzdoba fasád reprezentatívnych budov, sporadickejšie aj interiérové nástenné maľby a veľmi solitérne sú príklady portrétu či oltárnej maľby. Unikátnou je maliarska výzdoba fasád v Banskej Štiavnici (domy č. 8, 14, 15 na Trojičnom námestí), ktorá sa ikonograficky dotýka profánno-sakrálnych mytológií i skutkov spoločenského života. Podobne rozvinuté sú aj sgrafitové maľby v niektorých východoslovenských mestách – v Prešove, Bardejove, Levoči a v Košiciach. Renesančnými maľbami tohto typu sú napríklad alegorické postavy cností na južnom priečelí radnice v Levoči (2. polovica 16. storočia) a aj náročnejšie spracované figurálne maľby v Levoči na (dom č. 44). Na iluzívnej kazetovej ploche sú zobrazené postavy sv. Anny Samotretej, sv. Sebastiána a sv. Krištofa.
Špecifickým žánrom renesančného maliarstva boli maľované epitafy a maliarska výzdoba kazetových stropov. Na Spiši pôsobiaci maliar vytvoril unikátny Epitaf Imricha Czobora s korunovanou Assumptou zo Skalice (okolo roku 1520). Táto pomerne rozmerná dosková ranorenesačná maľba je uložená v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Pochádza z františkánskeho kláštorného kostola v Skalici. Neskorším je Epitaf Petronely Zmeškalovej z farského kostola v Brezovici (z roku 1600), ktorého autorstvo sa pripisuje maliarovi Jakubovi Khielovi pôsobiacemu v Banskej Bystrici. Dekoratívne chápaná a rustikalizovaná forma renesančnej vidieckej maľby sa uplatnila pri výzdobe drevených kazetových stropov niektorých vidieckych kostolíkov na Orave. Výnimočne prepracovanou je stropná maľba kostola v Dolnej Lehote z roku 1627.