Stredoveké nástenné maliarstvo sa na území Slovenska rozvíja v závislosti od zložitej geopolitickej a hospodárskej situácie. V období stredoveku a raného novoveku tvorí dnešné Slovensko súčasť Uhorského kráľovstva (1001 – 1526) a v širšom zmysle potom celej stredoeurópskej kultúrnej a umeleckej tradície.
Je pozoruhodné, že gotický sloh na Slovensku (od polovice 13. storočia do konca prvej tretiny 16. storočia), nielen čerpal výtvarné podnety zo západných centier Európy, ale obohacoval ich aj o vlastné štýlové modifikácie vo väzbe na francúzsku, taliansku a nemeckú (severskú gotiku). Ojedinelými príkladmi takýchto regionálnych modifikácii slohu, a to aj v oblasti nástennej a tabuľovej maľby sú centrá s bohatým výskytom gotických pamiatok ako Spiš (Levoča, Bardejov, Kežmarok, Spišská Nová Ves, Spišský Štvrtok, Prešov) a Košice na východe Slovenska a stredoslovenské banské mestá – Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica, Nová Baňa a Svätý Anton. Tretím miestom s výrazným podielom gotiky je západné Slovensko. Formy, výrazové podoby, ikonografické a výtvarné aspekty ranogotického nástenného maliarstva podmienili na území dnešného Slovenska dimenzie slohového odhmotňovania stien gotickej sakrálnej architektúry a rovnakou mierou sa menila aj ich liturgicko-didaktická náboženská funkcia.
Monumentálna nástenná maľba v porovnaní s románskym slohom je akoby na ústupe. Na území Slovenska sa v oblasti maľby uplatnili najmä talianske podnety. Mali význam pre bohato zachované nástenné maliarstvo na Slovensku v 14. storočí. Na prelome 13. – 14. storočia rímski a toskánski maliari ako Cimabue, Cavallini a najmä Giotto revidovali a postupne prelomili konzervatívne znázorňovacie prostriedky v prospech kompozične a telesne realistickejšieho spôsobu zobrazenia. Z Talianska prichádzajúce maliarske inovácie sa stali dôležitými pre ďalší vývin stredoeurópskeho umenia a v jeho rámci i umenia v Uhorsku.
V lokalitách zaalpskej Európy sa maliarstvo rozvíjalo i v profánnej oblasti, najmä v dekoráciách šľachtických sídel. Na Slovensku tento typ profánnej nástennej maľby predstavuje napríklad Zelená izba v Thurzovom dome v Banskej Bystrici (okolo roku 1490).
V 13. a 14. storočí nástenné maliarstvo ovplyvnené italizmami prenikalo do stredoeurópskych farských a kláštorných kostolov. Na Slovensku sa vo väzbe na architektúru stalo dominantným umelecký médiom. Maliarsky pôsobivými dielami sú najmä cyklus Legenda sv. Ladislava vo Veľkej Lomnici (1310 – 1320), cyklus zo života sv. Antona a christologické výjavy v Kostole sv. Alžbety v Dravciach (posledná tretina 13. storočia), pásová naratívna maľba Kostola sv. Egídia v Kraskove (koniec 14. storočia), ktorá prepája Ladislavskú legendu s novozákonnými motívmi. Ďalej maľby v Kostole sv. Mikuláša v Ochtinej (pol. 14. storočia), v Štítniku (od pol. 14. do konca 15. storočia), v Levoči (14. – 15. storočie), v Ponikách (okolo roku. 1415), kde sa zachovali aj torzá hlavného tabuľového oltára a v Ludrovej (1. pol. 15. storočia).
Špecifický okruh nástennej maľby tvoria maľby v menších vidieckych kostoloch v Necpaloch a Čeríne, ktorých štýlová a ikonografická skladba sprostredkúvala na Slovensku najmä italizujúcu formu gotickej maľby. Kľúčový vizuálny a konštrukčný fenomén gotického stavebného slohu – odhmotnenie stien – na Západe zúročili najmä vo forme vitrážovej maľby. Na Slovensku sa však zachovalo iba niekoľko málo fragmentov. Tabuľové maliarstvo bolo určené nielen na liturgické potreby cirkevného života (oltárne retábulá, didaktické tabule či privátne určené devocionálne obrazy typu „andachtsbild“), ale zodpovedalo aj vzrastajúcemu záujmu o individuálnu podobizeň (portrét) a osobnú reprezentáciu.
Prelínaním talianskych a francúzskych vplyvov v strednej Európe vznikali jedinečné komplexy tabuľového maliarstva (napríklad hrad Karlštejn, diela Majstra Theodorika okolo roku 1360). Najvýznamnejšie gotické tabuľové maľby z Nemecka sú doložené zo začiatku 14. storočia v Porýní (Kolín nad Rýnom). V 15. storočí potom najmä v Norimbergu. Majster Tucherovho oltára z Norimbergu vytvoril na Slovensku okolo roku 1450 oltárny obraz Smrti Panny Márie pre kaplnku v Spišskom Štvrtku.
Z Čiech (Majster Vyšebrodského oltára, po roku 1360, Majster Třeboňského oltára, po roku 1380) sa po husitských vojnách slohové ťažisko presúva na východ (Pašiový oltárny triptych z Hronského Beňadika, 1427), do Viedne (Majster Albrechtovho oltára, oltár od „Schotten“ Majstra, oba okolo roku 1440), do Krakova a do Košíc (maliarske cykly Oltára sv. Alžbety, po roku 1474).
Gotické tabuľové maliarstvo dosiahlo svoj výtvarný vrchol v nizozemských mestách, ktoré od začiatku 15. storočia presadzovali skôr realisticky chápané, zároveň symbolmi naplnené a dekoratívne príťažlivé obrazy. Umelci ako Jan van Eyck alebo Rogier van der Weyden ovplyvnili formovanie a rozvoj raného individuálneho portrétu ako osobitého žánru maľby. Doznievanie gotického slohu v tabuľovom maliarstve reprezentuje na Slovensku práve umenie podunajskej školy.
Vo franko–flámskych oblastiach západnej Európy vznikli najdôležitejšie diela knižného maliarstva a miniatúry (Jean Pucelle, aktívny v rokoch 1319 – 1334; bratia z Limburgu; Simon Marmion v rokoch 1420 alebo 1425 – 1489). I toto maliarstvo pôvodne nadväzovalo na lineárne štýly románskeho maliarstva, zásluhou ilustrácií botanických či medicínskych traktátov (napr. Tacuinum Sanitatis) sa však otvorilo štúdiu prírody. Už v ranom 14. storočí vytváralo osobitý dekoratívny systém s vynachádzavými rastlinnými dekoráciami (akant), iniciálami a modelovanými figuratívnymi scénami (grisaille), ktoré boli neskôr obohatené o krajinné pozadia. V 13. a 14. storočí sa objavili aj iluminované rytierske romány a kurtoázna literatúra. Obsahovo ale naďalej dominovali liturgické rukopisy (misál, antifonár, graduál, hodinky).
Miniatúra na Slovensku, najmä v Bratislave, v 14. a 15. storočí čerpala inšpiráciu z rozvinutého českého (Martyrológium Geronské, začiatok 15. storočia) a rakúskeho knižného maliarstva (Kremnická mestská kniha, okolo roku 1426). V niektorých rukopisoch (Košický graduál, okolo roku 1518) a gotických retábulách z územia Slovenska možno sledovať postupné uplatňovanie renesančných slohových prvkov. Práca iluminátorov úzko súvisela aj s produkciou liturgických výšiviek a slávnostných liturgických odevov (ornát, kazula, mitra).
V 14. a 15. storočí patrili k najkvalitnejším produkty nemeckých, francúzskych (Antependium z Narbonne, okolo roku 1375; Jean de Bondol: Apokalypsa z Angers, pred rokom 1380) a českých remeselníkov (Kazula z Rokycian, okolo roku 1370; Paramenty pre tridentského biskupa Juraja z Liechtenštejnu, pred rokom 1400). Na Slovensku sú dochované kazuly z Košíc a z Banskej Bystrice (okolo roku 1400). Z listinných a knižných iluminácií, ktoré vznikli na Slovensku od konca 13. a predovšetkým v druhej polovici 14. storočia, sa zachovalo niekoľko výtvarne vzácnych inkunábul. Väčšina iluminovaných gotických rukopisov sa však nachádza v archívoch, knižniciach a múzeách v Budapešti. V prvej tretine 15. storočia vznikli na Slovensku viaceré unikátne iluminované listiny a biblicko-liturgické knižné diela ako napríklad Košická erbová listina (1423), Kremnická mestská kniha, ktorej vznik datovaný okolo roku 1426, ďalej Bratislavský misál (z roku 1430), mestská kronika z Banskej Štiavnice (z roku 1432), Bratislavský antifonár IV. (1420 – 1440) a viaceré diela z obdobia neskoršieho 15. storočia.
K rozširovaniu gotického umenia okrem nevšednej mobility umelcov prispeli na sklonku stredoveku aj grafické techniky (drevorez a medirytina). V týchto umeleckých technikách vynikali najmä juhonemeckí majstri (Albrecht Dürer, Lucas Cranach st., Majster ES a iní), ktorých vplyv na tabuľové maliarstvo sa výrazne prejavil i na východnom Slovensku (Hlavný oltár sv. Jakuba v Levoči, v rokoch 1507 – 1514, alebo Oltár Narodenia Krista v Bardejove, okolo roku 1490).
Doznievanie gotického slohu na území Slovenska siaha do začiatku 16. storočia, keď sa v neskorogotickom umení uplatňuje tzv. krásny sloh so sklonom k prirodzenosti a humanizácii postáv sakrálneho umenia. Súčasníkom sochára Majstra Pavla z Levoče v banských mestách bol maliar – Monogramista MS. V roku 1506 vytvoril tabuľový oltár hradného kostola Sv. Kataríny v Banskej Štiavnici s motívmi narodenia, ukrižovania a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Iba jediná z tabúľ však ostala na Slovensku a je umiestnená v kaštieli vo Svätom Antone (motív Narodenia Krista).