Legislatívny rámec pre vysielanie

Práva a povinnosti vysielateľov, prevádzkovateľov retransmisie a poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie upravuje v podmienkach Slovenskej republiky zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov. Tento zákon ustanovuje podmienky udeľovania licencií na rozhlasové a televízne vysielanie, vymedzuje základné práva a povinnosti vysielateľov, určuje základné rámce a podmienky pre vysielanie, stanovuje osobitné povinnosti vysielateľov pri vysielaní programov vo verejnom záujme, pri vysielaní reklamy a telenákupu, ako aj základné rámce ochrany ľudskej dôstojnosti, ľudskosti a ochrany maloletých, a taktiež ustanovuje právo na opravu nepravdivých údajov.
Súčasne je týmto zákonom ustanovená Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá v zmysle zákona presadzuje záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám i vzdelaniu a vykonáva štátnu reguláciu v oblasti vysielania a retransmisie v rozsahu vymedzenom zákonom. Rada má deväť členov, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Návrhy kandidátov na členov rady predkladajú poslanci, profesijné inštitúcie a občianske združenia pôsobiace v oblasti audiovízie, hromadných informačných prostriedkov, kultúry, vedy, vzdelávania, športu, registrované cirkvi a náboženské spoločnosti a občianske združenia občanov so zdravotným postihnutím prostredníctvom Koordinačného výboru pre otázky zdravotne postihnutých občanov Slovenskej republiky. Rada zo svojich členov volí predsedu rady a podpredsedu rady.
Najzásadnejšou zmenou od vzniku verejnoprávneho vysielania v podmienkach Slovenskej republiky bola úprava formy jeho existencie v roku 2010. Zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola zriadená verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia Rozhlas a televízia Slovenska – RTVS, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. RTVS vznikla spojením Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie a svoju činnosť zahájila dňa 1. januára 2011. Hlavnú činnosť vykonáva RTVS prostredníctvom organizačných zložiek, ktorými sú Slovenský rozhlas, prostredníctvom ktorého je poskytovaná služba verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania, a Slovenská televízia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti televízneho vysielania.
Programovú službu RTVS tvoria najmä spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, hudobné, športové, zábavné, vzdelávacie programy a programy pre deti a mládež. Programy sú v zmysle zákona založené na zásadách demokracie a humanizmu, prispievajú k právnemu vedomiu, etickému vedomiu a k environmentálnej zodpovednosti verejnosti a poskytujú nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike aj v zahraničí. Svojim obsahom by programy RTVS mali rozvíjať kultúrnu identitu obyvateľov Slovenskej republiky bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vek, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie tak, aby odrážali rozmanitosť názorov, politických, náboženských, filozofických a umeleckých smerov a aby podporovali rozvoj vedomostnej spoločnosti.
Medzi hlavné činnosti RTVS patrí vysielanie najmenej dvoch televíznych programových služieb na dvoch celoplošných terestriálnych analógových okruhoch až do ukončenia analógového televízneho vysielania na území Slovenskej republiky a vysielanie najmenej štyroch rozhlasových programových služieb, z ktorých jedna je určená na vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky. Po prechode na digitálne terestriálne vysielanie RTVS poskytuje obsahové služby prostredníctvom verejnoprávneho terestriálneho multiplexu, z ktorých najmenej dve musia byť televízne programové služby. Okrem uvedeného RTVS musí zabezpečiť väčšinový podiel programov vo verejnom záujme vo vysielaní každej programovej služby a regionálne vysielanie prostredníctvom rozhlasových a televíznych štúdií, pričom regionálne vysielanie každého štúdia musí vyvážene obsahovať príspevky z celého územia jeho pôsobnosti. Vysielanie RTVS musí vo vysielaní zohľadňovať aj potreby nepočujúcich a iných sociálnych menšín, poskytovať vo vysielaní priestor činnosti registrovaných cirkví a náboženských spoločností, uskutočňovať prenosy a záznamy z vybraných spoločensky významných udalostí politického, kultúrneho, náboženského, umeleckého a športového zamerania. Okrem toho RTVS vytvára a zabezpečuje archív, do ktorého preberá archívne dokumenty z oblasti vysielania, ktorých je pôvodcom, ochraňuje a sprístupňuje ich a umožňuje k nim prístup.
Orgánmi RTVS sú generálny riaditeľ a rada. Generálny riaditeľ riadi činnosť RTVS, koná v jej mene, rozhoduje o všetkých zásadných otázkach týkajúcich sa vysielania a predkladá rade na prerokovanie zásadné dokumenty týkajúce sa činnosti RTVS. Generálneho riaditeľa volí národná rada na návrh príslušného výboru Národnej rady SR na základe verejného vypočutia prihlásených kandidátov. Funkčné obdobie generálneho riaditeľa RTVS je päť rokov, opätovne je možné zvoliť generálneho riaditeľa najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Rada je orgánom dohľadu, ktorý dohliada na plnenie úloh vyplývajúcich RTVS zo zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a plnenie úloh, ktoré jej vyplývajú z osobitných predpisov. Rada takisto dohliada na hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť nakladania s verejnými prostriedkami RTVS. Rada každoročne predkladá príslušnému výboru Národnej rady SR správu o jej činnosti a spolu so svojím stanoviskom aj výročnú správu o činnosti RTVS v predchádzajúcom kalendárnom roku. Rada má deväť členov, ktorých volí a odvoláva Národná rada SR nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov tak, aby v rade boli zastúpení traja odborníci v oblasti rozhlasového vysielania, traja odborníci v oblasti televízneho vysielania, dvaja odborníci v oblasti ekonómie a jeden odborník v oblasti práva. Návrhy kandidátov na členov rady predkladajú príslušnému výboru národnej rady právnické osoby pôsobiace v oblasti audiovízie, médií, kultúry, ekonómie, práva, hospodárstva, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia, ochrany zdravia, reprezentujúce alebo zastupujúce záujmy národnostných menšín alebo etnických skupín, iných menšín alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti.
Prijatím zákona č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) bol v podmienkach slovenského mediálneho prostredia ustanovený Jednotný systém označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel a programov alebo iných zložiek programovej služby vekovou vhodnosťou z hľadiska neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti pre vekové skupiny maloletých do 7, 12, 15 alebo18 rokov. Cieľom prijatia jednotného systému označovania je ochrana maloletých pred nevhodnými obsahmi s ohľadom na osobitosti jednotlivých vekových skupín a zvýšenie informovanosti o ponúkaných obsahoch. Podrobnosti o tomto systéme upravuje Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č.589/2007 Z. z., ktorá ustanovuje základné a jednotné pravidlá pre hodnotenie obsahov, následnú klasifikáciu a označovanie diel a programov vo vysielaní z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti pre jednotlivé vekové skupiny maloletých grafickými symbolmi. Označenie programov vo vysielaní grafickými symbolmi umožňuje rodičom a verejnosti ľahšiu orientáciu pri výbere vhodných programov pre jednotlivé skupiny maloletých.
Zásadnou zmenou, ktorá sa dotýka vysielania, je prechod z analógového na digitálne televízne vysielanie. Podmienky prechodu a samotné digitálne vysielanie, ako aj práva i povinnosti fyzických osôb a pôsobnosť orgánov verejnej správy v tejto oblasti upravuje zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní). Prechod na digitálne vysielanie by mal byť ukončený do konca roku 2012.