Odvetvia kreatívneho priemyslu sú tie podnikateľské aktivity, ktoré sú založené na individuálnej kreativite, zručnosti a talente. Patria k nim aj tie, ktoré majú potenciál k tvorbe kapitálu a pracovných miest prostredníctvom využívania duševného vlastníctva. Sektor zahŕňa predovšetkým reklamu, architektúru, umenie, obchod so starožitnosťami, počítačové a video hry, remeslá, dizajn, dizajnovú módu, film a video, hudbu, scénické umenie, vydavateľskú činnosť, software, televíziu a rozhlas.
Tieto oblasti spája najmä vysoká pridaná hodnota a významný vplyv na kvalitu života ľudí.  Často sú to produkty, ktoré priamo tvoria a formujú prostredie, v ktorom žijeme (dizajn, móda, architektúra, masmédiá). Ich ekonomický potenciál sa zakladá predovšetkým na schopnosti využiť a realizovať myšlienku či individuálny talent.
Mnohé štúdie potvrdzujú, že kreatívny sektor je jedným z najrýchlejšie rastúcich segmentov ekonomiky a v čase krízy sa subjekty, ktoré ho tvoria dokážu lepšie adaptovať na nové podmienky. Obľúbeným a často citovaným autorom je v tejto súvislosti Richard Florida (The Rise of the Creative Class, 2002), ktorý na základe rozsiahleho výskumu dokázal, že prítomnosť a hustota tvorivých ľudí, ktorí žijú a pracujú na istom mieste či v danej lokalite, priamo súvisí s atraktivitou tohto miesta,  jeho ekonomickou výkonnosťou a konkurencieschopnosťou.
Invencia, inovácia, kreativita a talent sa stávajú pre ekonomiku čoraz významnejšími faktormi a môžu byť aj nástrojom stabilizácie ekonomiky v období krízy. Napríklad vo Veľkej Británii v súčasnosti pracovníci, ktorí pracujú s vedomosťami (tzv. knowledge workers), tvoria až 42 % populácie a produkujú takmer polovicu národného HDP. Podľa sociologických prieskumov v USA až 70 % pracovných pozícií, vytvorených po roku 1998, požaduje talent alebo kreatívny prístup. Európska komisia v roku 2005 vypracovala rozsiahlu štúdiu o ekonomike kultúry, podľa ktorej je kreatívny sektor najrýchlejšie rastúcim zo všetkých (ročný nárast o 12,5 %) a tvorí 2,6 % HDP v rámci Európskej únie.
Ekonomické trendy posledných desaťročí dávajú tušiť, že ekonomika 21. storočia je a bude založená na úplne iných princípoch, ako tomu bolo v období industriálneho či post-industriálneho rozmachu. V súčasnosti symbolická hodnota produktu začína prevažovať všetko ostatné a moc, prestíž a peniaze sa presúvajú do komodít, ktoré sú založené na duševnom vlastníctve (dáta, softvér, správy, zábava, reklama atď.) Úspešné spoločnosti predávajú životný štýl namiesto tovaru, manažujú príbehy namiesto tovární a vo svojej komunikácii používajú intuitívny a estetický jazyk. Kľúčovým slovom sa stáva kreativita – hodnoty sú vytvárané kreatívnym používaním ľudskej mysle. Sústredenie kreatívnej pracovnej sily je tak najdôležitejšou stratégiou k trvalému rozvoju ekonomiky.
Kreatívny priemysel sa vyznačuje výraznými sektorovými presahmi (cross-sectoral), významným zastúpením malých podnikov, živnostníkov a samostatne zárobkovo činných osôb (ide o oblasť s najvyššou mierou samozamestnávania), potrebou relatívne nízkeho počiatočného kapitálu, vysokou pridanou hodnotou a dlhodobo udržateľnou produktivitou. Keďže kreatívna ekonomika tvorí špecifický segment ekonomických procesov a podnikateľského prostredia, jej rozvoju môžu pomôcť osobitné opatrenia, ktoré zohľadňujú  odlišnosti ekonomického reťazca pri tvorbe kreatívnych produktov a činností.
Ide najmä o:

• špecifické rozloženie nevyhnutných investícií (drahá produkcia, lacná reprodukcia; reinvestícia ziskov),
• neštandardné podnikateľské modely vychádzajúce z často ťažko predvídateľnej reakcie zákazníka,
• štruktúru podnikateľského sektora (pár veľkých, globálnych hráčov, jadro tvoria malé a stredné podniky (SMEs) alebo mikropodniky),
• úplne nové modely organizácie práce a z nej vyplývajúcej infraštruktúry (virtuálne pracovné prostredie, klastering, kumulovanie podnikateľských činností a zámerov atď.).

Vzhľadom na to, že procesy a fungovanie kreatívnej ekonomiky sa značne líši od tradične chápaných ekonomických procesov, hovorí sa čoraz častejšie o tzv. kreatívnej ekológii. Táto pozostáva z kreatívnych odvetví a jednotlivcov, komerčných aj neziskových (napr. umelecké organizácie), pričom spolu predstavujú významný prínos pre lokálne, regionálne a národné ekonomiky. Kreatívna ekológia zahŕňa neziskové kultúrne organizácie, komerčné firmy, nezávislých umelcov a kreatívnych profesionálov, ako napr. architekti či hudobníci, spolu s fyzickou aj virtuálnou infraštruktúrou, ktorá podporuje ich činnosť (napr. vzdelávanie, výskum, rozvoj zručností alebo celoživotné vzdelávanie a rozvoj).