Novodobý fortifikačný systém mesta z 19. storočia patrí svojimi rozmermi medzi najväčšie pevnostné stavby na svete. Spolu s Novou pevnosťou, zlepšujúcou obranyschopnosť starej protitureckej pevnosti a s vysunutými predmostiami, ktoré pôvodne spevňovali samostatné pevnôstky, umiestené na ľavom brehu Váhu, na pravom brehu Dunaja, tento jednotný systém mohol odolávať dobyvačným vojnám. Priestorovo masívne rozšírenie a vytvorenie vonkajšieho obranného prstenca, ktorý pozostával z postupne budovanej Palatínskej a Vážskej bastiónovej línie, si vyžiadala hrozba napoleonských vojen na prelome 18. a 19. storočia a vojnové konflikty s Pruskom. Palatínska línia opevnenia je vzdialená viac ako 3 km od Starej a Novej pevnosti, takmer o 20 rokov mladšia Vážska línia ju opevnením popri toku Váhu prepája s Novou a Starou pevnosťou do uzavretého celku. Spolu s vysunutými pevnosťami predstavuje toto novodobé opevnenie vrchol budovania bastiónových opevnení novopruského typu. Z rozsiahleho systému sa dodnes zachovali bastióny s dlhými líniami opevnenia, ktoré obkolesujú mesto od severozápadu po juhovýchod. Predsunuté pevnôstky zanikli a niektoré línie opevnenia museli ustúpiť rozvíjajúcemu sa mestu a modernej doprave. O starobylosti mesta svedčí aj expozícia Rímske lapidárium, sprístupnená v bastióne č. 6. Sú v nej inštalované nálezy antických oltárnych a náhrobných kameňov, sarkofágov, sôch a architektonických článkov z 1. – 4. storočia po Kristovi, ktoré pochádzajú z mesta jeho okolia.
Kultúrne dedičstvo > Národné kultúrne pamiatky