Na stredovekej obchodnej ceste pri hraniciach s Moravským kniežatstvom vybudovali pravdepodobne na staršom základe začiatkom 14. storočia opevnený gotický vodný hrad. V renesancii ho upravili na pevnosť s nárožnými bastiónmi a vodnou priekopou. V roku 1736 sa stal majetkom Františka Lotrinského, manžela Márie Terézie. Pre potreby cisárskeho letného sídla objekt prestavali pravdepodobne podľa projektov J. N. Jadota na reprezentačné štvorposchodové barokové sídlo. Staršie opevnenia hviezdicového pôdorysu však pri prestavbe rešpektovali. Osovú súmernosť stavby s hlbokým čestným nádvorím podčiarkovala vstupná aleja, ktorá lemovala prístup ku kaštieľu od mestečka. Objekt, situovaný v rozsiahlej záhrade, sa po tom, ako sa dostal do zdevastovaného stavu v dôsledku pomalej prípravy obnovy v období totality, ktorý ešte zhoršili nevyjasnené vlastnícke vzťahy v poslednom desaťročí 20. storočia, nakoniec prešiel do majetku samosprávy. Tá ho postupne obnovuje a sprístupňuje túto ojedinelú imperiálnu architektúru na našom území.

Kultúrne dedičstvo > Národné kultúrne pamiatky

Mapa