Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka predstavujú spoločné svetové prírodné dedičstvo Slovenskej republiky, Ukrajiny a Nemecka. Táto lokalita bola zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v meste Christchurch na Novom Zélande v roku 2007 a rozšírená o územie starých bukových lesov v Nemecku v roku 2011. Pri zápise bolo rozhodujúce kritérium ix), čo znamená, že lokalita je výnimočným príkladom reprezentujúcim podstatné prebiehajúce ekologické a biologické procesy pri evolúcii a vývoji pevniny, čerstvej vody a morského ekosystému a skupín rastlín a živočíchov.
Tieto bukové pralesy sa nachádzajú na severovýchode Slovenskej republiky a plynule prechádzajú do Ukrajiny, prepojené sú spoločným ochranným pásmom. Ich územie má rozlohu 29 278,9 hektárov. Spolu s územím starých bukových lesov v Nemecku má územie rozlohu 33 670 hektárov. Karpatské bukové pralesy obsahujú prírodné hodnoty globálného významu spojené s výskytom buku (Fagus sylvatica).
Pozostávajú zo série pätnástich samostatných komponentov, z ktorých štyri sú na území Slovenska: Havešová, Rožok, Stužica-Bukovské vrchy, Vihorlat, šesť na území Ukrajiny: Čornohora, Kuzij-Tribušany, Maramoroš, Stužica-Užok, Svydlovec a Uholka-Široký luh a päť na území Nemecka – časť Jasmund, Serrahn, Grumsin, Hainich a Kellerwald.
Havešová – rezervácia na Slovensku sa nachádza v pohorí Nastaz v Bukovských vrchoch, medzi obcami Kalná Ráztoka a Stakčínska ráztoka. Porasty rezervácie rastú v nadmorskej výške 440 – 741 m. Jej divý ráz vytvárajú hlboké strže. Buky tu majú viac ako 50 m výšku a sú staré 220 – 250 rokov.
Buk lesný (Fagus sylvatica), Rožok – rezervácia je súčasťou Národného parku Poloniny, leží v Bukovských vrchoch pri obci Ulič. Vyskytujú sa tu všetky vývojové fázy typické pre bukový prales, priemerný vek stromov – 180 – 130 rokov, v hornej vrstve 180 – 210 rokov.
Vihorlat – predstavuje rozsiahly komplex, ktorý sa tiahne pozdĺž hrebeňa Vihorlatských vrchov, severne od jazera Morské oko. Sú tu buky až 240 rokov staré.
Stužica – lokalita sa rozprestiera v Bukovských vrchoch pod kótou Kamenec, severne od Novej Sedlice. Okrem 200-ročných bukov (Fagus sylvatica), vyše 300-ročných skupín jedle bielej (Abies alba) sú tu rovnako mohutné jedince javora horského (Acer pseudoplatanus).
Tieto nenarušené rovnorodé bukové pralesy mierneho pásma predstavujú príklady ich rozmanitosti v tesnej previazanosti s podmienkami prostredia. Ilustrujú unikátne procesy zachovaných porastov európskych bukových lesov v ich rozmanitosti. Obsahujú neoceniteľnú prírodnú banku buka a aj množstva sprievodných druhov závislých od týchto lesných biotopov. Súčasne sú príkladom rekolonizácie a vývoja lesných ekosystémov a spoločenstiev v holocéne, po poslednej ľadovej dobe. Tento proces stále pokračuje. Na území tohto prírodného dedičstva rastú stromy rekordných rozmerov – s mimoriadnou hrúbkou a výškou kmeňov až 58 m, čo je najväčšia nameraná výška jedincov buka v celosvetovom meradle. Môžeme tu pozorovať interiér pralesa a formy reliéfu na málo odolných flyšových horninách (v náhornej prírodnej rezervácii Rožok) a i. Je to aj výsledok permanentnej ochrany prostredníctvom lesných rezervácií už od začiatku 20. storočia.
V týchto bukových pralesoch sa vyskytuje špecifická flóra, napr. fialka dácka (Viola dacica), ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), slezinník červený (Aspenium trichomanes), skopólia kranská (Scopolia carniolica), a fauna, napr. zubor európsky (Bison bonasus), los obyčajný (Alces alces), vlk dravý (Canis lupus), sova dlhochvostá (Strix uralensis), holub plúžik (Dendrocopos leucotos), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva), fuzáč alpský (Rosalia alpina) a ďalšie druhy.