Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu predstavujú spoločné svetové prírodné dedičstvo Slovenskej a Maďarskej republiky. Táto lokalita bola zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 1995 v Berlíne a v roku 1997 bola rozšírená o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a Stratenú jaskyňu. Pre zápis bolo rozhodujúce kritérium viii), čo znamená, že lokalita je výnimočným príkladom stále trvajúcich geologických procesov a významných geomorfologických javov.
Slovenský kras je súvislým krasovým územím v Slovenskej a Maďarskej republike. Nachádza sa v južnej časti Slovenského Rudohoria, pozostáva zo Silickej, Plešivskej, Konianskej a Zádielskej planiny, planiny Dolný vrch, Horný vrch, ako aj Jelšavského krasu. Územie má rozlohu približne 600 štvorcových kilometrov.
Predstavuje typický stredoeurópsky planinový kras mierneho pásma takmer so všetkými krasovými javmi (jaskyne, priepasti, škrapy, závrty, úvaly, tiesňavy, kaňony, ponory, vyvieračky).
Prevažná časť krasových javov sa viaže na druhohory. Planiny sa nachádzajú v nadmorskej výške 400 – 925 m nad morom. V doteraz známych viac ako 700 jaskyniach a priepastiach sú zastúpené rôzne formy sintrovej aj ľadovej výplne.
Ráz krajiny určuje reliéf, vlastnosti podložia a hydrologické pomery. Chýbajú tu povrchové vodné toky, voda presakuje do podzemia, kde eróznou činnosťou vytvára jaskynné priestory.
Flóra – ide o najbohatší región panónskej flóry, rastie tu napr. rumenica turnianska (Onosma tornense), chudôbka Klášterského (Draba klasterskyi), škumpa vlasatá (Cotinus coggyria), kandík psí (Erythronium dens-canis), poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), kosatec bezlistý (Iris aphylla subsp. Hungarica) a mnoho iných.
Fauna – vyskytujú sa tu hlavne nižšie skupiny stepného a lesostepného pásma (endemické druhy, motýle, chrobáky, mnohokrídlovce).
Reprezentatívnosť a výnimočnosť podzemných foriem Slovenského a Aggtelekského krasu spočíva najmä v týchto skutočnostiach:
1. genetická a morfologická rozmanitosť jaskýň,
2. variabilita sintrovej výplne jaskýň,
3. výnimočná hustota reprezentatívnych typov jaskýň mierneho klimatického pásma.

Do lokality svetového dedičstva patrí najmä:
Gombasecká jaskyňa (mapa) – nachádza sa medzi Rožňavou a Plešivcom na úpätí Silickej planiny,
Krásnohorská jaskyňa (mapa) – leží pri obci Krásnohorská Dlhá Lúka – je to výverová jaskyňa s podzemným tokom,
Jaskyňa Domica (mapa) – Čertova Diera – je cca 5080 m dlhá, dominujú v nej oválne chodby so stropnými korytami. Patrí medzi najvýznamnejšie nálezisko bukovohorskej kultúry z neolitu (4 000 rokov p. n. l.) ─ zachovali sa v nej kresby uhľom, našiel sa tu dokonca oštep zo staršej kamennej doby (cca 35 000 rokov starý). Jaskynný systém Domica – Bradla má dĺžku až 25 km (väčšia časť je v Maďarsku),
Hrušovská jaskyňa (mapa) – nachádza sa pri obci Hrušov – bohatá sintrová výzdoba, podzemný tok s perejami a vodopádmi,
Jasovská jaskyňa (mapa) – je pri obci Jasov – bohatá na sintrovú výzdobu, nálezisko jaskynného medveďa (Ursus spelaeus) a jaskynnej hyeny (Crocuta spelaea). Bola osídlená už v neolite,
Ochtinská aragonitová jaskyňa (mapa) ─ nachádza sa v Revúckej vrchovine medzi obcami Jelšava a Štítnik. Bohatá aragonitová výplň vznikla za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v uzavretých podzemných priestoroch a vyskytuje sa v obličkovej, ihlicovej a špirálovitej forme. Aragonit sa tvorí aj v súčasnosti,
Dobšinská ľadová jaskyňa (mapa) – pozoruhodná je výskytom trvalej ľadovej výplne bizarných tvarov, vzácnou faunou a bohatou históriou.
Ďalej sem patria priepasti: Diviačia priepasť (hĺbka až 123 m), Zvonivá jama, Obrovská priepasť, Snežná diera a systém Skalistý Potok.