Výrazná krajinná dominanta, kamenný strážny hrad pri považskej obchodnej ceste a brode cez rieku Váh, ktorá práve pod strmým hradným bralom osídľovanom už od doby bronzovej, opúšťa tiesňavu Domašínskeho meandra, vznikol v 14. storočí. Jeho najstaršiu časť predstavuje do polygonálneho opevnenia zahrnutá hranolovitá veža nad vstupom do nádvoria s cisternou a obytnou budovou na protiľahlej strane. Majitelia hradu sa často menili a patril k nim aj významný stredoveký oligarcha Matúš Čák (Csak). Začiatkom 15. storočia, keď hrad vlastnila kráľovná Barbora Celjská (z Celje) vybudovali v ukončení severného paláca gotickú kaplnku, ďalšiu vežovitú stavbu a severný palác. Opevnenie komplexu spevnili podkovovité bašty a vstup chránila otvorená oblúkovitá bašta. Ďalšie rýchle zmeny majiteľov neboli prínosom pre rozvoj hradu, až kým ho v 2. polovici 16. storočia za Mikuláša a Františka Dersffyovcov renesančne neprestavali. Opevnenie, reagujúce na rýchly nástup modernej vojenskej techniky, delostrelectva, spevnili bastiónmi. Takto pripravený hrad, vtedy i sídlo jedného z vodcov protihabsburských stavovských povstaní, Františka Vešeléniho (Vesselényi) sa stal v polovici 17. storočia najvýznamnejšou pevnosťou na hornom Považí. V roku 1678 hrad vyhorel a o dvadsať rokov neskôr, po potlačení stavovských povstaní ho na príkaz cisára Leopolda I. zbúrali. V súčasnosti je táto romanticky situovaná ruina po pamiatkovej obnove sprístupnená verejnosti. Je v nej zriadené múzeum.

Kultúrne dedičstvo > Národné kultúrne pamiatky

Mapa