Predchodca mohutnej pevnosti patril v 13. storočí do sústavy pohraničných strážnych karpatských hradov. Renesančná pevnosť s charakteristickými nárožnými kruhovými bastiónmi, štvorhranným centrálnym nádvorím a hlbokou priekopou na mieste kráľovského hradu začali stavať v roku 1537 už noví majitelia. Stavba sa viaže k rozsiahlym obchodným aktivitám jednej z najväčších európskych firiem v rokoch 1495 – 1504, thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti. Tá pôsobila okrem iného aj v stredoslovenskej banskej oblasti, kde ťažila medenú rudu. Rozmerné dobre chránené pivnice hradu potom slúžili na uskladnenie tovarov, medzi nimi i stredoslovenskej medenej rudy, ktorú vyvážali nielen na sever do Poľska, ale i do Benátok a na západ do Rezna, Norimbergu a Mníchova. Premyslenú ochranu skladovacieho miesta prezrádza vyspelý systém odvetrávania kazematov, ktorý poukazuje na možný vplyv A. Dürera. V roku 1588 hrad kúpil a na pohodlné renesančno-barokové sídlo začal prestavovať gróf Mikuláš Pálfi (Pálffy). V rodovom sídle vybudovali Pálfiovi bohato zdobené interiéry, kaplnku a netypicky do nádvoria otvorenú Sallu Terrenu. Hrad je situovaný uprostred rozsiahleho krajinárskeho parku a patrí k najvýznamnejším múzeám s rozsiahlymi zbierkami historického nábytku, dobového výtvarného a úžitkového umenia.

Kultúrne dedičstvo > Národné kultúrne pamiatky

Mapa