Revolúcia v roku 1989 zmenila československé sociálne a politické dianie v každom odvetví, hernú scénu nevynímajúc. Otvorenie hraníc, dostupnosť tovaru a voľnosť v tvorbe a podnikaní zapríčinili napodobňovanie západného trhu; to, čo bolo za socializmu zabezpečované takmer výlučne individuálnou činnosťou hobbystov, pospájaných do spolkov, nahrádzajú štúdiá a legálne vydávané a distribuované magazíny.

Na začiatku deväťdesiatych rokoch ešte vychádzajú hry samostatných autorov. Československá scéna je stále ohromne plodná a tvorená najmä mladými ľuďmi, ktorí sa programovať naučili sami a pre ktorých boli hry samozrejmou súčasťou práce s počítačom. Z tých slovenských to bol napríklad Milan Blažíček a jeho Notorik a Octopussy, Radoslav Maruša s  Phantomom F4, Rudolf Priečinský s hrami Tripe alebo Arkarum, alebo Slavomír Lábsky, ktorý tvoril najmä demá a systémové matematické a tlačiarenské programy, ale má na svedomí napríklad aj hru Traf ma!, alebo program Genius 18, ktorého dnes môžeme považovať za primitívneho chatbota.

Ďalšou z vecí, za ktorou stojí Lábsky ale aj ďalší iný programátori, bol program na ochranu kaziet pred kopírovaním pre bratislavské herné vydavateľstvo UltraSoft. Dovtedy neexistovalo silné povedomie o autorských právach a plošný zákaz podnikania nedovoľoval existenciu súkromných firiem, to sa však zmenilo už krátko po revolúcií. Existencia trhových mechaník, kde sa môžu hry riadne distribuovať zapríčinila otvorenie témy autorstva, duševného vlastníctva a nároku na  honorár; z čoho vyplýva potreba ochranných mechaník, ako bol Lábskeho program. Takéto povedomie však prichádza postupne, resp. trvá dlhšie, kým je uvedené do praxe; autori sa bránia, keď ich tvorbu niekto rozmnožuje a obohacuje sa tým, ale stále vychádzajú tituly s postavami zo zahraničných akčných filmov a nezriedkavým javom sú tiež magazíny s článkami kritizujúcimi pirátstvo, zatiaľ čo ich inzercia obsahuje inzeráty na kopírovaný softvér.

Vznik prvých herných štúdií úzko súvisel so zmenou prístupu k hrám; hry sa stávali komoditou v kapitalistickom zmysle a autori ich mohli predávať distribútorom alebo rovno založiť vlastné štúdio – aj keď v tomto období hovoríme o malých spoločnostiach s niekoľkými členmi. Napriek tomu, že trh sa pomerne rýchlo uvoľnil, ľudia získavali hry často skôr ako samotní vydavatelia a rozširovali ich demo verzie, alebo aj samotné hry celé. Činnosť týchto „spreaderov“ nebola v tom čase legálna a jedným z prvých odsúdených za herné pirátstvo bol – podľa jeho vlastných slov – práve Richard Pintér, v tom čase jedna z najvýraznejších osôb slovenského herného diania (aj keď bol eventuálne oslobodený prezidentskými amnestiami). Pintér sa po tomto súdnom spore začal venovať hrám seriózne, založil spoločnosť Riki, zameranú na legálnu distribúciu hier, v roku 1994 aj rovnomenný časopis a o rok neskôr aj Riki Computer Games, vydavateľstvo, ktoré zastrešovalo vydávanie českých hier (Ramonovo kouzlo, Dračí historie, 7 dní a 7 nocí),  prvý komerčný debut slovenských vývojárov Rune Software, adventúry Anatema: Legenda o prekliatí a neskôr z neho vznikla ďalšia vývojárska spoločnosť Mayhem Studios. V susedných Čechách mal podobnú úlohu ako Pintér hráč, programátor, distribútor a vydavateľ Petr Vochozka s vývojárskymi spoločnosťami Vochozka Trading a neskôr Illusion Softworks (dnes 2K Czech, slovenská pobočka bola Silver Wish Games).

Časopis Riki nebol jediný slovenský časopis, zaoberajúci sa výlučne hrami. Kým v Československu nezačali vychádzať časopisy s hernou tematikou, populárny bol poľský Bajtek (1985 – 1996). V Čechách začínajú o niečo skôr, už od roku 1989 vychádzajú Počítačové hry, ďalšie sú prevažne zamerané na konkrétny operačný systém; v roku 1991 prichádza Commodore Amater, Amiga Magazín, Bit a u nás časopis Počítač Aktívne, ktorý obsahoval aj hernú rubriku, neskôr Joystick (1993) a Hráč (1996). Okrem toho boli u nás populárne magazíny Score alebo Fifo.

Napriek tomu, že v tomto čase popularita osobných počítačov rýchlo stúpala, hardvér bol lacnejší a softvér dostupnejší, slovenská herná scéna bola pomerne malá a navzájom prepojená a za svoj rozvoj vďačí prevažne individuálnym nadšencom ako bol aj Pintér alebo ďalší priekopníci herného priemyslu.

Napríklad jedno z prvých združení, DSA Computer Graphix s hrami pre ZX Spectrum, bolo v skutočnosti tvorené v podstate len bratmi Balarovými; Dušan Balara sa postaral o grafiku a animácie a programovej stránke sa venoval Ladislav Balara. DSA Computer Graphix spolupracovali so spomínaným Marušom na jeho hre Prvá Akcia! z roku 1992,  ktorá je tiež príkladom voľného preberania zahraničného obsahu; jej hlavný hrdina, policajt zasahujúci pri prepade banky, má zámerne pripomínať Arnolda Schwarzeneggera (vzhľadom k vtedajšej grafike len na úvodnej titulke). Okrem toho majú na konte šesť hier; možno spomenúť tituly ako Sherwood (odkazujúci na námet Robina Hooda) alebo hry spájajúce akciu a adventúru s logikou Towdie (1994) a Kliatba Noci (1993).

Medzi ďalšie významné herné spoločnosti patrí bratislavský Cauldron, založený tímom v zložení David Ďurčák, Marián Ferko, Maroš Stano a Peter Rjapoš. Veľmi dobre prijatá bola už ich prvá hra, logická Quadrax (1996), ktorá bola v roku svojho vydania najpredávanejšou na Slovensku aj v Čechách. Cauldron bol v roku 2014 pohltený českou Bohemia Interactive a štúdio dostalo novú identitu Bohemia Interactive Slovakia, medzitým však stihli vyvinúť osemnásť ďalších hier pre rôzne platformy. O niečo neskôr, v roku 1997 vzniká v Michalovciach Cypronia / Cypron Studio, ktorá v posledných rokoch vydáva remaky svojich starých hier pre nové počítačové systémy.