Najpočetnejšiu skupinu drevených kostolov na Slovensku, ktoré sú roztrúsené po celom severovýchodnom regióne, vytvorila gréckokatolícka a ortodoxná cirkev. Najcharakteristickou črtou týchto cirkevných budov je ich dôraz na číslo tri, symbolizujúce Najsvätejšiu Trojicu. Možné to je vidieť nielen v ich troch kupolách, ale aj v ich pôdoryse, ktorý má tri plochy zoradené zo západu na východ v osi so stúpajúcou výškou. Ženy sa zhromažďovali v babinci, v časti najbližšej k dverám a muži v chrámovej lodi (najrozsiahlejšia časť kostola), zatiaľ čo na cirkevné obrady sa používala svätyňa. Drevená plenta, známa ako iconostas, bola stena s troma vchodmi zdobená ikonami zobrazujúce Krista, Matku Božiu, svätých, sviatočné dni, prorokov a apoštolov, oddeľujúca loď od svätyne.
Tento gréckokatolícky Kostol Matky Božej bol postavený v roku 1938 podľa návrhu V. Sičynského, váženého ukrajinského architekta a bádateľa ľudovej architektúry. Je to trojdielná zrubová stavba s dominantnou centrálnou vežou. Okná sa pri vrchole, ktorý je postavený vo východnom byzanskom slohu, zužujú. Interiérová výzdoba, okrem ikonostasu, pochádza z čias vzniku stavby. Ikonostas pochádza z konca 19. storočia z Trebišova, z rodiny maliarov ikon Bohdanského. Najznámejšou ikonou je „Posledná večera” podľa slávneho obrazu Leonarda da Vinciho.
Kultúrne dedičstvo > Národné kultúrne pamiatky > Východoslovenské drevené kostoly