Predelovou udalosťou v dejinách Slovenska, ktorá mala rozhodujúci význam aj pre architektúru a umenie, bol vpád Mongolov v rokoch 1241 – 1242. Ostalo po nich spustošené a vyplienené územie, ktoré si vyžadovalo obnovu a oživenie. Kráľ Belo IV. povolal do krajiny cudzích osadníkov a ponúkol im výsady a slobody, ktoré sa stali základom mnohých nových miest, povýšených na slobodné kráľovské mestá. Ich obyvatelia, mešťania, sa stali štvrtým spoločenským stavom a významným politickým a hospodárskym činiteľom. Novými osadníkmi, ktorí sa nazývali „hostia“, boli najmä Nemci, Valóni a Taliani. Nezakladali úplne nové mestá, ale usádzali sa pri starých trhových osadách, z ktorých niektoré už mali aj mestské výsady (Trnava, Krupina, Zvolen, Banská Štiavnica) a v ktorých rýchlo získavali prevahu. Podľa vzorov prinesených zo svojej vlasti vybudovali mestá s pevnou urbanistickou štruktúrou a vymedzenou parceláciou, ktorá sa v tých najvýznamnejších lokalitách zachovala dodnes. Tieto staré urbanistické štruktúry s pôvodnou architektúrou sú dnes chránené ako mestské pamiatkové rezervácie. Ich presný vývin ešte nie je úplne objasnený a pamiatkové výskumy prinášajú stále nové prekvapujúce zistenia.
Ďalším dôsledkom tatárskeho vpádu bol vznik kamenných hradov. Kamenné stavby boli totiž jediné, ktoré odolali útokom Tatárov. Kráľ nechal na všetkých strategických miestach pri hraniciach kráľovstva a pri hlavných cestných trasách, ako aj na miestach starších drevených hradísk, vybudovať kamenné strážne veže a opevnenia so stálou posádkou. Kráľovské majetky s hradmi sa čoskoro ocitli v rukách šľachty, ktorá ich dostávala do daru za vojenské či iné zásluhy. Hrady boli tiež správnymi centrami a sídlami najväčších veľmožov. Pôvodné opevnené veže sa pomerne rýchlo rozrástli na gotické hrady s útočiskovou vežou, obytným reprezentačným palácom, kaplnkou a ďalšími budovami vojenského alebo hospodárskeho charakteru. Boli chránené systémom hradieb, bášt, padacích mostov a priekop. Na nížinách sa budovali hrady obohnané vodnou priekopou. Okrem hradov vznikali aj menšie hrádky a panské dvorce, tvŕdze s kamennou obytnou vežou a hospodárskymi budovami, obohnané kamenným alebo dreveným opevnením. Spájali v sebe obytnú, hospodársku aj fortifikačnú funkciu a mnohé sa stali základom neskorších kaštieľov.
Hrady sa počas storočí zmenili na významné reprezentatívne sídla, ktoré dominovali širokému okoliu. Na ich výstavbe a výtvarnej výzdobe našli uplatnenie viaceré umelecké štýly. Počas protihabsburských povstaní boli hrady strediskami odbojnej šľachty. Veľká väčšina bola preto začiatkom 18. storočia úmyselne zničená. Dnes sa hrady nachádzajú v ruinách a len niektoré ostali v takom stave, že môžu slúžiť ako múzeá so stálymi expozíciami.
Najväčším hradom v celej strednej Európe je Spišský hrad. Muzeálne prehliadky ponúka Bratislavský hrad, hrad Červený Kameň, Zámok Bojnice, Trenčiansky hrad, Oravský Podzámok, Zvolenský zámok, mestské hrady v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, v Kremnici, na Krásnej Hôrke, Ľubovniansky hrad a ďalšie. K najmalebnejším ruinám patria hrady Beckov, Čachtický hrad, Strečno, hrad Lietava, Turňa nad Bodvou atď. Na Slovensku sa nachádza takmer 200 hradov, ktoré sú výraznými prvkami kultúrnej i prírodnej krajiny a zároveň jednou z charakteristických čŕt kultúrneho dedičstva Slovenska.
Príchod cudzincov na Slovensko sa výrazne prejavil aj v umeleckom štýle. Hostia priniesli znalosti vyspelých gotických foriem, ktoré však narazili na domáce románske tradície. Druhá polovica 13. storočia sa preto niesla v znamení miešania dvoch štýlov a postupného uplatňovania gotiky. V 13. storočí vznikli desiatky nových vidieckych kostolov. Boli jednoloďové, spočiatku s polkruhovým či štvorcovým presbytériom, neskôr s polygonálnym uzáverom, s predstavanou vežou alebo bez nej. V druhej polovici 13. storočia už stáli aj prvé mestské kostoly v štýle čistej gotiky. Nositeľmi tohto štýlu boli najmä žobravé rehole, františkáni, dominikáni a klarisky. Ako architektonické vzory nového slohu sa výrazne uplatnili aj premonštrátske kláštory v Šahách a Kláštore pod Znievom.
Jedinečnými stredovekými pamiatkami sú nástenné maľby zachované v desiatkach kostolov. Na ich štýle sa prejavujú inšpirácie talianskymi a byzantskými maľbami, aj inšpirácie francúzskou knižnou maľbou. Znázorňujú biblické výjavy, scény zo života Krista a svätých (Plešivec, Štítnik, Ochtiná, Šivetice, Koceľovce, Martinček, Žehra). Obľúbená bola legenda o sv. Ladislavovi (Rimavská Baňa, Kraskovo, Kyjatice, Veľká Lomnica). Výnimočný je svetský motív s kráľom Karolom Róbertom v Spišskej Kapitule. Svetské motívy sa viac uplatňovali na freskách v hradných palácoch a meštianskych domoch. Nástenné maľby patria k najvzácnejším prvkom slovenského kultúrneho dedičstva a ich reštaurovanie patrí k prvotným úlohám ochrany pamiatok. Obľúbenou súčasťou interiérov gotických kostolov boli oltáre a drevené plastiky s polychrómiou, medzi ktorými vládli krásne Madony. 14. storočie sa už nieslo dôsledne v duchu vrcholnej gotiky. Bolo to aj zásluhou konsolidácie pomerov v Uhorsku po vymretí kráľovskej dynastie Arpádovcov a nástupe dynastie Anjouovcov. Vďaka podpore kráľa a rozvoju ťažby drahých kovov sa Uhorsko dostalo na medzinárodné trhy. Najväčší rozkvet zažívali mestá. Meštianske domy a patricijské paláce boli rozmiestnené okolo štvorcových alebo šošovkovitých námestí, ktorým dominovali monumentálne farské kostoly (Levoča, Bardejov, Košice). Zo 14. storočia pochádzajú aj špitálske kostoly zasvätené sv. Alžbete. Svoje bohatstvo si mestá chránili systémom mohutných hradieb s baštami, vstupnými bránami a priekopami.
Zvýšený príklon k ozdobnosti a akési zľudovenie slohu priniesla neskorá gotika v 15. storočí. Nielen kostoly, ale aj meštianske domy boli vyzdobované zložitými kamenárskymi prvkami. Obľúbené boli aj maľby ornamentov, rastlín a zvierat vo výrazných farbách, najmä červenej a zelenej. Najväčší stavebný a umelecký ruch sa sústredil v ekonomicky najsilnejších stredoslovenských banských mestách a v mestách na Spiši a Šariši. Za kráľa Žigmunda Luxemburského sa centrom umeleckého diania stala Bratislava. Popri kostole sa dominantou námestí stala Mestská radnica v Bardejove. Pôsobením rozličných hút sa Slovensko rozdelilo na západný, stredoslovenský a východný umelecký okruh, kde vyvrcholil gotický sloh. Vo výtvarnom umení sa prejavili aj nové obsahové a formálne prvky, v ktorých poznať príklon k realistickému stvárneniu postáv a okolitého prostredia. Vrcholným dielom svetového významu je sochárska tvorba Majstra Pavla z Levoče. Aj tabuľové krídlové oltáre, ktorými boli obohatené takmer všetky stredoveké kostoly, patria ku skvostom neskorogotického umenia na Slovensku.
Gotika prenikla do všetkých druhov umenia, do všetkých spoločenských vrstiev aj do všetkých regiónov Slovenska. Búrlivé udalosti ďalších storočí spôsobili, že gotická architektúra ostala zakonzervovaná vo svojej pôvodnej forme. Pamiatky stredoveku, od meštianskych domov cez kostoly a kláštory až po hradné ruiny, tak dodnes výrazne určujú charakter slovenskej krajiny a živo evokujú archaickosť slovenskej kultúry.