Folklórne hnutie – folklorizmus

V súvislosti s postupným zánikom tradičného tanca v prirodzenom prostredí a snahou o jeho zachovanie sa približne od konca 40. rokov začína čoraz častejšie objavovať kultúrny jav, ktorý nazývame renesanciou, druhou existenciou alebo životom folklóru. Na jeho odlíšenie od folklórnych prejavov sa zaviedol pojem folklorizmus. Tanečný folklorizmus dnes nachádzame na tanečných zábavách, rôznych kultúrnych podujatiach, prehliadkach, festivaloch i v rámci početných divadelných a filmových produkcií. Najtypickejšími nositeľmi organizovaného tanečného folklorizmu (folklórneho hnutia) v súčasnosti sú rôzne folklórne kolektívy. V súvislosti s ich činnosťou sa vytvorila aj samostatná skupina štylizovaných, scénicky upravených tancov. Inscenovanie v rôznych stupňoch štylizovaného folklóru sa uvádza v troch základných typoch telies:

– dedinských folklórnych skupinách (DFSk, FSk),
– folklórnych súboroch (FS), detských folklórnych súboroch (DFS),
– profesionálnych a poloprofesionálnych telesách.

Dedinské folklórne skupiny pôsobia v obciach v rámci celého Slovenska. Členstvo v skupinách je rôznorodé – od najmladšej vekovej kategórie až po najstaršiu. Výnimkou nebýva ani súbežné členstvo viacerých generácií. Činnosť dedinských folklórnych skupín sa zameriava najmä na zachovávanie a prezentáciu miestnych tradícií.
Folklórne súbory sa zakladajú prevažne v mestskom prostredí. Členmi sú obyčajne stredoškolskí a vysokoškolskí študenti, prípadne pracujúci mladšej vekovej kategórie. Repertoár folklórnych súborov má väčšinou širší regionálny záber. Niektoré súbory spracúvajú a prezentujú tance a hudbu z viacerých regiónov Slovenska. Obdobná situácia je v prípade detských folklórnych súborov, ktorých v súčasnosti pôsobí na Slovensku približne tristo. K profesionálnym umeleckým telesám patrí Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK), Maďarský umelecký súbor Mladé srdcia – Ifjú Szivek Magyar Táncegyüttes a Poddukelský umelecký ľudový súbor (PUĽS). Poloprofesionálnym umeleckým súborom je Lúčnica. SĽUK a Lúčnica sú príspevkovými organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR a sídlia v Bratislave. Ifjú szívek so sídlom v Bratislave spadá pod zriaďovateľskú pôsobnosť Úradu vlády SR a zriaďovateľom PUĽSu sídliaceho v Prešove je Prešovský samosprávny kraj. Bližšie pozri v kapitole dôležité kontakty.
Niektoré folklórne súbory majú okrem tanečnej zložky aj vlastnú ľudovú hudbu, príp. spevácku skupinu, ktoré fungujú aj ako samostatné umelecké telesá. Okrem nich pôsobí vo svete folklorizmu aj množstvo individuálnych sólistov spevákov, tanečníkov a inštrumentalistov.
Ďalšou špecifickou formu tanečného folklorizmu sú tanečné domy. Kým rôzne folklórne kolektívy a jednotlivci pestujú a propagujú folklór najmä prostredníctvom scény, cieľom tanečných domov je aktívna výučba tancov a ich následné uplatnenie v rámci zábavy. Výučbu vedú taneční pedagógovia nazývaní aj taneční majstri. Hlavný dôraz pri výučbe, ktorú sprevádza živá ľudová hudba, sa kladie na zvládnutie partnerskej komunikácie a improvizácie v súlade so štruktúrou a motivickou charakteristickou pre príslušný tanec. Tanečné domy svojím charakterom suplujú absenciu tradičných tanečných príležitostí a poskytujú širokej odbornej aj laickej verejnosti priestor na aktívne uplatnenie tradičných tancov. Tanečné domy sa už niekoľko rokov realizujú pravidelne v Bratislave a Košiciach. Ich hlavným organizátorom je združenie tanečných pedagógov Dragúni z Bratislavy a Klub milovníkov autentického folklóru (KMAF) z Košíc. Keďže sa v posledných rokoch stávajú čoraz obľúbenejšou nejaviskovou formou tanečného folklorizmu, postupne sa rozširujú aj do ďalších miest i obcí a patrí im stabilné miesto aj v rámci programovej štruktúry viacerých folklórnych, ale aj inožánrových festivalov.