Filmové festivaly

Kristína Aschenbrennerová

Medzinárodné festivaly, festivaly národných kinematografií či festivaly zamerané tematicky, alebo na rôzne záujmové a profesijné skupiny – tak možno zjednodušene opísať sieť filmových festivalov a prehliadok na Slovensku. Prinášajú filmy, ktoré bežná kinodistribúcia neuvádza, ale i tie, na ktoré si v kinách budeme musieť počkať, prípadne pripomínajú filmy uvedené v minulých obdobiach. Filmy, ktoré bavia, otvárajú otázky a diskusie, kultivujú, propagujú, vzdelávajú a poskytujú priestor na výmenu názorov o filmovom umení ako aj rôznych spoločenských témach.

Najstarším kontinuálne pôsobiacim medzinárodným filmovým festivalom bez tematického zamerania na Slovensku je Medzinárodný filmový festival Art Film Fest Košice, do roku 2015 Art Film Fest Trenčianske Teplice, Trenčín. Art Film Fest vznikol v roku 1993 v Trenčianskych Tepliciach ako festival dokumentárnych filmov o umení. V roku 1995 svoj program rozšíril o hrané filmy o umení a umelcoch a po prvý raz udelil doteraz udeľované ocenenie Hercova misia (talianskemu hercovi Francovi Nerovi). O dva roky neskôr sa festival rozšíril z Trenčianskych Teplíc aj do Trenčína a po prvý raz do svojho programu zaradil súťaž hraných celovečerných filmov, a ďalej sa rozvíjal do súčasnej podoby „tradičného“ filmového festivalu. Ústrednými sekciami Art Film Festu sú Medzinárodná súťaž hraných filmov a Medzinárodná súťaž krátkych filmov s ocenením Modrý anjel. Festival si uchoval tradíciu udeľovania ocenení Hercova misia za mimoriadny prínos hereckému umeniu a Zlatá kamera, udeľovanej od roku 2001 domácim i zahraničným filmovým profesionálom za ich výrazný prínos kinematografii. Pri príležitosti ich udelenia festival hostil napríklad Alana Parkera, Omara Sharifa, Bena Kingsleyho, Geraldine Chapline, Claudiu Cardinale, Jiřího Bartošku. Program festivalu zahŕňa osobitný výber z filmov prezentovaných na festivaloch v Berlíne, Cannes a Benátkach či z aktuálnej produkcie východnej a juhovýchodnej Ázie. Súčasťou festivalu sú koncerty, živé rozhlasové nahrávky, diskusie i master classy.

Medzinárodný filmový festival Bratislava svojím vznikom v roku 1999 po krátkej prestávke nadviazal na tradíciu vtedy už zaniknutého Medzinárodného filmového festivalu Forum. Po prvých ročníkoch, kedy sa konal vo viacerých bratislavských kinách, vrátane multiplexu v Poluse, sa od roku 2003 centrom festivalu stal multiplex v Auparku a následne od 13. ročníku sa festival koná v kinách a priestoroch v širšom centre hlavného mesta (Filmová a televízna fakulta VŠMU – Kino Klap, Kino Lumière, Kino Mladosť, Nostalgia atď.). MFF Bratislava sa profiluje ako festival mladého filmu s cieľom objavovať nových filmových talentov, najmä cez trojicu súťažných sekcií – Súťaž hraných filmov, Súťaž dokumentárnych filmov (prvé a druhé filmy) a Súťaž krátkych filmov, v ktorých predstavuje filmy bez ohľadu a ich provenienciu. Popri hlavnej porote a porote FIPRESCI udeľuje vlastné ocenenie v Súťaži hraných filmov aj študentská porota.

Medzinárodný filmový festival Cinematik (Piešťany) sa po prvý raz konal v roku 2006. Jeho program je zameraný najmä na európsku kinematografiu s pravidelnými retrospektívami venovanými národným kinematografiám (Portugalsko, Belgicko a. i.) alebo na Slovensku menej známym tvorcom, tvorcom, ktorí sa známymi stali až neskôr (Nicolas Windig Refn), či menej známym filmom známych tvorcov (Alain Resnais). Slovensko tak vďaka pozvaniu festivalu navštívili György Pálfy, Ben Whitley, Jaime Rosales, Veiko Õunpuu, Ventura Pons či Luis Miñarro. Výber filmov pre hlavnú súťažnú sekciu Meeting Point Europe zveruje festival 15 filmovým kritikom z 15 krajín Európy. Osobitnú súťaž venuje Cinematik celovečerným slovenským dokumentárnym filmom (Cinematik.doc). Festival organizuje samostatné projekcie pre deti či tematicky ladenú polnočnú sekciu. Súčasťou festivalu je seminár venovaný vývoju a koprodukcii najmä dokumentárnych filmov v Európe. Cinematik je členom prestížnej svetovej siete festivalov a distribútorov Eye on Films.

Po odchode Art Film Festu z Trenčianskych Teplíc v meste vznikol Filmový festival Trenčianske Teplice, ktorý sa v roku 2017 transformoval na medzinárodný filmový festival Park film fest Interantional Film Festival Trenčianske Teplice so zámerom nadviazať na festivalovú tradíciu Trenčianskych Teplíc. Tento festival sa orientuje na autorský film a netradičné formáty. Svoj program sústredí do sekcií venovaných ženským režisérkam a študentským filmom (súťaže Jej pohľad a Veľké nádeje) a tiež dvom regionálnym kinematografiám, v roku 2017 katalánskej a brazílskej.

Ďalší z festivalov, ktorý od 90. rokov dvadsiateho storočia prešiel transformáciou, tentokrát so zameraním na klubový film, televízny film a video, je Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest (názov od roku 2016). S ústrednou sekciou – súťažou krátkych filmov krajín strednej Európy a jednej hosťovskej krajiny mimo tohto regiónu – festival ponúka program zostavený z výberov svetového klubového, resp. autorského filmu, aktuálnej slovenskej produkcie pre kiná, televíziu, internet či galérie, a napokon hrané, dokumentárne, spravodajské i inštruktážne archívne filmy alebo osobitnú sekciu Filmový kabinet deťom. Z nových filmov zostavuje výber distribučných predpremiér, najmä z portfólia Asociácie slovenských filmových klubov, a filmov naprogramovaných výlučne pre festival. Súčasťou MFFK Febiofest sú od roku 2016 aj Industry Days s tematicky volenými panelovými diskusiami a master classmi, ako aj pitchingovým fórom pre filmové projekty v rôznom štádiu produkcie s podmienkou aspoň minoritnej slovenskej koprodukcie. MFFK Febiofest sa koná vo viacerých mestách Slovenska, zvyčajne v Bratislave, Banskej Bystrici, Kežmarku, Košiciach, Leviciach, Martine, Trenčíne, Trnave, Poprade a v Prievidzi.

Výlučne slovenskému filmu sú venované nesúťažné prehliadky Týždeň slovenského filmu (Bratislava) a Slovenské filmobranie (Prievidza). Týždeň slovenského filmu (Bratislava) predstavuje a rekapituluje domácu tvorbu predchádzajúceho roku a zároveň vytvára unikátny priestor na dialóg medzi publikom, filmovými tvorcami a teoretikmi. Sprievodný program festivalu zahŕňa master classy domácich tvorcov a verejne prístupné diskusie venované reflexii minuloročnej slovenskej filmovej tvorby a filmovej kritike. V rámci Ozvien Týždňa slovenského filmu majú dramaturgovia aj mimobratislavských filmových klubov a kín možnosť zostaviť vlastný výber z programu podujatia. Súčasťou festivalu je tiež odovzdávanie národnej filmovej ceny Slnko v sieti, udeľovanej Slovenskou filmovou a televíznou akadémiou (SFTA). Slovenské filmobranie (Prievidza) predstavuje jednak nové, ale aj staršie až archívne domáce filmy.

Filmovú nadstavbu kultúrneho priestoru slovenských miest prostredníctvom filmových prehliadok tvoria aj napríklad 4 živly, Hviezdne noci Bytča, Prešovský filmový festival Pocity film či Pezinský amatérsky filmový festival (PAFF). Letný filmový seminár 4 živly (Banská Štiavnica) okrem tematicky vystavaného programu hraných, dokumentárnych, animovaných a experimentálnych celovečerných i krátkych filmov ponúka aj množstvo sprievodných podujatí zameraných na neformálne vzdelávanie. Hostia z radov filmárov a filmových teoretikov pripravujú master classy, komentované projekcie a prezentácie. Seminár sa stal tiež platformou pre projekty audiovizuálneho i výtvarného umenia, miestom koncertov a večerných párty. Súčasťou Letného filmového seminára 4 živly je aj program pre deti – Detské 4 živly, ktoré ponúkajú okrem premietaní detských filmov aj workshopy a tvorivé dielne. K letnej edícii seminára pribudla v roku 2012 zimná edícia, ktorá vyberá z celoročnej témy jednu dôležitú podtému, ktorej venuje užší program Zimného filmového seminára 4 živly. Mestský multižánrový festival Hviezdne noci Bytča si kladie za cieľ oživiť verejný priestor Bytče premietaniami filmov, letným kinom, koncertmi, tvorivými dielňami, diskusnými fórami i videomappingovou show. V nesúťažnej filmovej prehliadke sa primárne zameriava na históriu filmu a sprístupňovanie neznámych oblastí umeleckej kinematografie so snahou o oživenie zabudnutých filmov pre súčasnú generáciu filmových fanúšikov, dokonca filmových tvorcov a bádateľov. Prešovský filmový festival POCITY sa po prvý raz konal v roku 2010 so zámerom doplniť kultúrny program mesta Prešov a sprostredkovať kvalitnú filmovú tvorbu. Ponúka výber hraných a dokumentárnych filmov a sprievodných akcií. PAFF sa v Pezinku koná od roku 2003 a jeho program tvoria najmä nezávislé, nízkorozpočtové a študentské filmy bez ohľadu na žáner, a to hrané, dokumentárne, animované i experimentálne. Výber filmov nie je obmedzený ich dĺžkou, festival prezentuje aj niekoľkosekundové ultrakrátke filmy. V roku 2017 PAFF po prvýkrát udelil popri dvoch diváckych cenách (hlavná súťaž a súťaž 13-sekundových filmov) cenu poroty. Okrem filmov PAFF tvoria tiež koncerty, prednášky, workshopy a iné zaujímavé sprievodné podujatia. Košice sú miestom konania súťažnej prehliadky Medzinárodný festival lokálnych televízií Zlatý žobrák, ktorej druhou časťou je Košický filmový festival, ponúkajúci výber európskych filmov. V rámci festivalu sa organizujú pracovné stretnutia a sprievodné kultúrne podujatia pod názvom Esencia Košíc.

V zásade celé Slovensko, resp. väčší počet jeho miest, je miestom konania putovných prehliadok Bažant kinematograf a Projekt 100. Bažant Kinematograf sa od roku 2003 koná počas letných mesiacov po celom Slovensku. Premietania z dvoch „retroautobusov“ vybavených na profesionálne premietanie sa odohrávajú pod holým nebom, prevažne na námestiach v historických centrách väčších miest. Zastávky trvajú 4 až 5 dní a každý večer sa premieta jeden krátky a jeden celovečerný film. Podujatie je istou alternatívou ku klasickej kinodistribúcii a uvádza nové a aj staršie filmy reprezentujúce domácu kinematografiu, ktoré sú, alebo boli uvedené v slovenskej distribúcii. Projekt 100 je putovná a edukatívna prehliadka, ktorá vznikla v roku 1995 pri príležitosti 100 rokov od prvého premietania v Paríži v roku 1895, so zámerom priniesť na Slovensko v priebehu 10 rokov stovku významných diel svetovej kinematografie. Prehliadka pokračuje aj po naplnení svojho prvotného zámeru a naďalej každoročne predstavuje výber desiatich filmov, konfrontujúc mimoriadne diela zo zlatého fondu svetovej kinematografie s najnovšími dielami tvorcov (vrátane slovenských), ktorí získavajú ocenenia na najprestížnejších festivaloch.

Zvyčajne raz ročne usporadúvajú pár dní trvajúce prehliadky národných kinematografií aj zastupiteľské úrady cudzích krajín na Slovensku, v rámci ktorých zvyčajne prezentujú výber nových filmov i archívnych snímok, v súčasnosti často z ponuky digitálne reštaurovaných „klasík“. Zaujímavým subjektom v tomto smere je aj spoločnosť Film Europe Media Company, ktorá je usporiadateľom jednak prehliadky súčasnej severskej kinematografie Scandi, resp. spoluusporiadateľom – spolu s Francúzskym inštitútom na Slovensku –  prehliadky frankofónneho filmu Crème de la crème, jednak výberovej prehliadky filmov z troch prestížnych svetových festivalov – MFF Benátky, Festival v Cannes a MFF Berlín – Be2Can, ktorá využíva princíp multiplatformovej distribúcie prostredníctvom kina, televízie, VoD a DVD.

Najvýraznejšími festivalmi s tematickým zameraním na rôzne aspekty základných práv a ľudských slobôd sú MFDF Jeden svet, [fjúžn], Festival slobody a Filmový festival Inakosti. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet, ktorého hlavným organizátorom je združenie Človek v ohrození, vo svojom programe predstavuje najnovšiu profesionálnu zahraničnú a slovenskú dokumentárnu tvorbu s tematickým zameraním na filmy týkajúce sa vo všeobecnej rovine sociálnych, spoločenských, globálnych a multikultúrnych tém so zámerom, ktorý je spoločný všetkým spomenutým festivalom: vytvoriť priestor na diskusiu v duchu hodnôt tolerancie a solidarity a občianskej angažovanosti. Festival sa koná 6 dní v októbri v Bratislave, keď prezentuje približne 50–60 filmov a následne putuje výber filmov do 25 miest na Slovensku. Multižánrový, dvojtýždňový bratislavský Festival slobody, ktorého hlavným organizátorom je Ústav pamäti národa, pripomína a analyzuje obdobie neslobody na Slovensku prostredníctvom filmov, divadelných hier, výstav, diskusií, ako aj oceňovania osobností, ktoré sa podieľali na boji proti totalite. Príznačne sa koná v novembri. Tiež multižánrový festival [fjúžn] je najväčším podujatím zameraným na migráciu a cudzincov na Slovensku a realizuje sa každoročne už od roku 2006, pôvodne, do roku 2011, pod názvom Týždeň nových menšín. Jeho hlavným cieľom je predstaviť a spájať ľudí najrozmanitejších kultúr, zvyšovať povedomie o nových menšinách na Slovensku, prezentovať život cudzincov a scitlivovať verejnosť na témy migrácie a multikulturalizmu. Téme situácie lesieb, gejov, bisexuálov, transgender ľudí tak, ako je prezentovaná vo filme, sa venuje Filmový festival inakosti, ktorý v roku 2007 nadviazal na tradíciu gej festivalov (uskutočňovali sa na Slovensku konali v rokoch  1996 až 2001) aj tým, že sa koná vo viacerých krajských mestách. V súčasnosti je jediným LGBTI (lesby, gejovia, bisexuáli, trans- a intergender) filmovým festivalom na Slovensku.

Hoci Medzinárodný festival animácie Fest Anča (Žilina) nie je jediným festivalom animovaného filmu na Slovensku, je však jediným multižánrovým festivalom animácie určenej najmä dospelému divákovi. Program festivalu tvorí nielen výber nových animovaných filmov, ale aj dôležitých filmov z histórie animácie. Súčasťou festivalu je podujatie Game Days zamerané na podporu videoherného priemyslu a spolupráce medzi animátormi i videohernými štúdiami, či fórum venované vývoju a prezentácii animovaných projektov a určené filmovým profesionálom Fest Anča Nové talenty. Ďalší program Fest Anče tvoria prednášky, výstavy, workshopy, koncerty, premietania pre deti a ďalšie sprievodné akcie. Súťažný program je vyhradený pre animované filmy do 30 minút, a to v Medzinárodnej súťaži animovaných filmov s ocenením Anča Award, Medzinárodnej súťaži animovaných študentských filmov s ocenením Anča Student Award, Medzinárodnej súťaži animovaných videoklipov Anča Music Video Award, Medzinárodnej súťaži animovaných filmov pre deti s cenou Anča Kids’ Award. Slovenským animovaným filmom je určená tiež Slovenská súťaž animovaných filmov s Anča Slovak Award dotovanou a udeľovanou Literárnym fondom a slovenská filmová distribučná súťaž s cenou Anča D Award udeľovanou Film Europe Media Company. Filmovým podujatím venovaným animovanému filmu pre deti je Bienále animácie Bratislava (BAB), ktoré vzniklo ako sprievodné podujatie Bienále ilustrácií Bratislava (BIB) a od roku 1991 funguje samostatne s poslaním umožniť umeleckú konfrontáciu animovanej tvorby pre deti, sledovať jej prepojenie na ilustráciu. Festival pripravuje a organizuje BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti, a koná sa pod záštitou Medzinárodného centra filmov pre deti a mládež (Centre internationale du film pour l’enfence et la jeunesse, CIFEJ). Jeho súčasťou sú retrospektívne prehliadky, profilové prehliadky tvorcov, tematické filmové pásma, medzinárodné odborné semináre a sympóziá venované  vzťahu ilustrácie a animovanej tvorby, animovanému filmu a médiám pre deti, ako aj prezentácii  významných osobností. Festival udeľuje viacero ocenení: osobitné ceny Prix Klingsor za celoživotnú tvorbu osobnosti, ktorá vo svojej tvorbe dokonale spája výtvarné i filmárske kvality a schopnosť osloviť detského diváka (od 1991), Čestnú medailu Albína Brunovského za mimoriadny umelecký, výtvarný i odborný prínos v oblasti animovaného filmu (od 1999), a viacero ocenení vrátane Ceny detského diváka v medzinárodnej súťaži.

Na potrebu platformy pre prezentáciu filmov vlastných študentov reagovala ešte v roku 1994 Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení (FTF VŠMU) založením Festivalu Áčko. V súčasnosti je festival súťažnou prehliadkou aktuálnej filmárskej tvorby na vysokých a stredných školách s filmovým alebo iným audiovizuálnym zameraním s oceneniami v kategóriách najlepší hraný, dokumentárny a animovaný film, najlepšiu réžiu, scenár, strih, zvuk, animáciu, kameru a produkciu. Od roku 2017 sa program festivalu rozšíril o medzinárodnú súťaž filmových esejí a experimentálnych filmov Ponorná řeka kinematografie posudzovaná 5-člennou porotou renomovaných medzinárodných filmových kritikov. Zámerom festivalu je aj vytvoriť priestor pre diskusiu medzi študentmi – začínajúcimi tvorcami a odborníkmi o aktuálnom stave a smerovaní filmovej tvorby. VŠMU je tiež priestorom konania vzdelávacieho a networkingového fóra Visegrad Film Forum (VFF) určeného v prvom rade, no nielen, študentom filmových škôl. Praktické workshopy, master classy, prípadové štúdie, diskusie či projekcie filmov študentov partnerských škôl sú ladené tak, aby reflektovali všetky hlavné filmárske profesie. Tomu zodpovedajú aj hostia a lektori z radov scenáristov, režisérov a producentov hraných i dokumentárnych filmov (Krzysztof Zanussi, Benedek Fliegauf, Peter Strickland, Anja Salomonowitz), architektov a výtvarníkov, autorov masiek a špeciálnych efektov (Allan Starski, Ludovica Ferrario, Colin Arthur), strihačov (Hervé Schneid, Réka Lemhénvyi), medzinárodnej distribúcie a propagácie (Éva Vezér, Sasha Wieser, Roberto Olla), a. i.  Študenti stredných škôl sa môžu zapojiť a prezentovať svoje animované alebo hrané krátke filmy v jednodňových súťažných prehliadkach Animofest – Medzinárodný festival animovaných filmov stredných škôl a UAT film – Medzinárodný festival hraných filmov stredných škôl.

Medzi najstaršie filmové podujatia na Slovensku patria festivaly s odborným a odborno-záujmovým zameraním. Od roku 1980 sa v Čadci koná Medzinárodný filmový festival ETNOFILM Čadca, bienále venované problematike etnológie, ale aj sociálnej a kultúrnej antropológie v širokom slova zmysle, ktoré predstavuje najnovšie dokumentárne filmy s cieľom zvýšiť povedomie verejnosti, filmárov a médií o potrebe jej ochrany, podporiť vznik ďalšej tvorby, ako aj vzbudiť a rozvíjať záujem o problematiku. ETNOFILM Čadca je súťažným festivalom s hlavnými oceneniami Zlatý turoň – GRAND PRIX, Strieborný turoň a Bronzový turoň. Osobitné ocenenie sa udeľuje za najlepší film o európskom kultúrnom dedičstve (Cena VIA EUROPA), slovenskému tvorcovi za najlepší individuálny výkon udeľované Literárnym fondom (Cena Martina Slivku), tvorcovi žijúcemu mimo Slovenska za najlepší film o živote Slovákov v zahraničí (Cena Matice slovenskej), za najlepší film venovaný regiónu Kysúc (Cena Kysuckej kultúrnej nadácie) a za najlepší český film udeľované Veľvyslanectvom Českej republiky (Cena za najlepší český film). Ďalšími oceneniami sú Cena predsedu Žilinského samosprávneho kraja, Cena riaditeľky festivalu, Cena primátora mesta Čadca, Cena Národopisnej spoločnosti Slovenska „Etnológ za kamerou“, Cena Slovenského filmového ústavu, Cena Klubu filmových novinárov a Cena študentskej poroty. Nitra a niekoľko posledných rokov aj iné slovenské mestá (Zvolen, Košice, Bratislava) sú miestom konania Medzinárodného filmového festivalu Agrofilm venovaného oblastiam poľnohospodárstva, potravinárstva, výživy obyvateľstva, lesníctva, vodného hospodárstva, ekológie, problematike vidieka a života jeho obyvateľstva, ochrany a revitalizácie prírodných zdrojov a životnému prostrediu a zvyšovaniu kvality života ľudí. Jeho organizátorom je Výskumný ústav živočíšnej výroby, v súčasnosti súčasť Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra. Program festivalu tvoria medzinárodná súťaž filmov a mediálnych kampaní, nesúťažné sekcie, premietania na želanie a jeho sprievodnými podujatiami sú najmä odborné diskusné fóra, prednášky s ukážkami výroby produktov a ich ochutnávkami, predajné farmárske trhy s ponukou jedinečných lokálnych produktov, ako aj „Stretnutie vedy a umenia“ – výstava tvorby popredných umelcov Slovenska. Prvenstvo čo do vzniku však patrí o 11 rokov staršiemu Medzinárodnému festivalu Ekotopfilm – Envirofilm, ktorý je najstarším festivalom o trvalo udržateľnom rozvoji na svete. Po prvý raz sa konal v Trnave v roku 1974 ako Festival odborných filmov a postupne rozširoval svoju programovú štruktúru o odborný program a ďalšie sprievodné aktivity. Od roku 1990 je festival súťažnou prehliadkou. V roku 1993 sa festival presťahoval do Žiliny už ako Ekotopfilm a od svojho 25. ročníka (1998) popri Veľkej cene udeľuje čestnú cenu Honour of Ekotopfilm za prínos pre trvalo udržateľný rozvoj (prvým oceneným bol Jacques-Yves Cousteau). Festival sa následne presťahoval do Bratislavy. Na základe partnerskej dohody z roku 2015 došlo k prepojeniu Ekotopfilmu a Envirofilmu. Festival sa zameriava na všetky odvetvia priemyslovej, hospodárskej a humánnej činnosti človeka s dôrazom na trvalo udržateľný rast. Program festivalu má predovšetkým informačno-vzdelávací charakter. Filmy v dĺžke najviac 60 minút, zaradené do súťaže, sú hodnotené v kategóriách prírodné a prírodopisné filmy, veda a technika, úspešné príbehy z oblasti technológie, úspešné príbehy z oblasti ľudských aktivít a investigatívna publicistika; filmy do 20 minút sú posudzované v dvoch kategóriách: krátke filmy všeobecne a filmy pre deti a mládež so zameraním na environmentálnu výchovu. Medzinárodný festival potápačských filmov (Podbanské)  je venovaný filmu a fotografii vyhotoveným aspoň zo 40 % pod vodnou hladinou prírodných vôd. Cieľom festivalu je zvýšiť povedomie o vodnom ekosystéme, či už na globálnej úrovni (oceány, moria), alebo na lokálnej – ekosystém riek, jazier a malých tokov. Festival je súťažný a je otvorený pre profesionálnych aj amatérskych filmárov a fotografov s udeľovanými oceneniami GRAND PRIX pre filmy, TOP FOTOGRAF vo fotografickej súťaži, ako aj ceny a čestné uznania v jednotlivých kategóriách.

Viac na strane voľnočasových záujmových aktivít stoja festivaly outdoorových a horských filmov. Medzinárodný festival horských filmov Poprad vznikol v roku 1993 a jeho program tvoria najnovšie medzinárodné filmové diela orientované na spoznávanie športového ako aj každodenného života ľudí v horskom prostredí, filmy vyzdvihujuce krásy horskej flóry a fauny, ochranu prírody, životného prostredia a tradičnej kultúry rôznych národov. Od prvého ročníku festival zahŕňa súťaž s oceneniami Grand Prix, Cenou festivalu podľa rozhodnutia poroty, Cenou divákov a cenami venovanými spoločenskými, športovými a inými organizáciami a jednotlivcami. Súčasťou festivalu sú multimediálne besedy s významnými osobnosťami spoločenského, kultúrneho a športového života, fotografické výstavy, premietanie pre školy a. i. Medzinárodný festival horských filmov Poprad je jediným slovenským zástupcom v Aliancii pre horský film (International Alliance for Mountain Film). Od roku 2000 sa v Bratislave koná súťažná prehliadka horského filmu Hory a mesto. Program festivalu tvoria slovenské a zahraničné filmy usporiadané do tematických blokov (napr. Zem, Voda, Skala, Vzduch, Sneh, Bicykle, Enviro, Surf atď.), ktoré dopĺňajú multimediálne prezentácie zahraničných a slovenských hostí. Sprievodný program zahŕňa vzdelávacie semináre a workshopy pre fotografov, fotosúťaž, tematické výstavy fotografií, cestovateľské prednášky, lanové atrakcie a lezecké preteky. Festival a jeho podujatia sú otvorené všetkým so záujmom o horské, cestovateľské, adrenalínové či dobrodružné filmy, výstavy a prednášky, vzdelávacie semináre a workshopy pre filmárov i premietanie pre školy. Festival udeľuje popri hlavnej cene Grand Prix s čestnými uznaniami v kategóriách voda, zem, vzduch a skala, aj Cenu V4 (V4Prix), Cenu Literárneho fondu určenú pôvodnému slovenskému filmu a Cenu pre začínajúceho filmára. Od roku 2013 Hory a mesto udeľuje cenu aj amatérskym filmárom. V roku 2006 sa po prvý raz konal festival Hory a mesto Trenčín, dnes Festival dobrodružných filmov HoryZonty, s programom, ktorý tvoria slovenské a zahraničné, dokumentárne i hrané filmy na témy cestovania, outdoorových športov a ekológie. Program je organizovaný do súťažného výberu slovenských a českých filmoch vrátane neprofesionálnej tvorby, nesúťažnej sekcie zahraničných filmov, ako aj sekcie filmov mapujúcich československé expedície 70. a 80. rokov (Retro v metro), či tematickej sekcie predstavujúcej filmy o hendikepovaných športovcoch a ich športových výkonoch. Festival udeľuje cenu Grand Prix, Cenu poroty, Cenu divákov a od roku 2017 aj cenu Slovensko vo filme, určenú pre film nakrútený v slovenskom prostredí. Sprievodný program zahŕňa tematické workshopy (záchrana života v horskom prostredí, prevencia lavínového nebezpečenstva a pod.).  Od roku 2007 sa koná aj Hory a mesto Prešov. Už v roku 1987 vznikol Festival Expedície, ktorého raný program tvorili filmy z ciest po bývalých sovietskych republikách, Balkáne a po menej známych miestach Slovenska. Jeho program sa rozšíril na filmy málo prebádaných kútov celého sveta. Najstarším outdoorovým festivalom na Slovensku je Ľudia a hory, ktorý sa od roku 1980 konal pôvodne v Diviakoch, v súčasnosti je miestom jeho konania Kino Turiec v Turčianskych Tepliciach. Na opačnom konci stojí napríklad cestovateľský festival Cestou necestou, ktorý sa koná od roku 2013 a vyvinul sa v putovný festival (február – marec) s pravidelnými prezentáciami a ďalšími menšími podujatiami. Dokumentárnym a hraným filmom o cestovaní, krajine a človeku je venovaný Eurotour Piešťany, zameraný na rozvoj a podporu cestovného ruchu na Slovensku so zdôraznením propagácie Slovenska v zahraničí a je otvorený amatérskym filmom. Jeho program tvoria: hlavná súťažná sekcia Moment, ktorá je súťažou krátkych rodinných filmov z dovolenky alebo iných zážitkov z cestovania po Slovensku a v zahraničí, nakrútených amatérmi a nesúťažné sekcie Slovakia – my home,  Europe – my home, Slovensko z archívu, Európske monumenty, Film a veľkomesto, Človek a vek a sprievodné podujatia, ako napríklad výstavy, premietania pre školy, prednášky a diskusie. Medzi ďalšie outdoorové a cestovateľské festivaly patria napríklad Martinský cestovateľský festival, Vysoké hory Nitra, Vysoké hory Žilina, staroľubovniansky ZDRUFF, Diašou Babia hora, či Horalfest. Informácie o outdoorových a cestovateľských festivaloch nájdete aj na stránkach Expedition.sk.

Amatérsky film prezentuje aj najstaršia celoštátna súťaž amatérskej filmovej tvorby CINEAMA a prehliadka Hraný amatérsky humor. CINEAMA sa pod svojím aktuálnym názvom po prvá raz konala v roku 1993. Súťaž nie je tematicky zameraná a je rozdelená do troch vekových kategórií – autori do 16 rokov, do 21 rokov a nad 21 rokov a siedmich žánrových kategórií, ktorými sú dokument, reportáž, hraný film, animovaný film, experiment, videoklip a minútový film. Zo súťaže sú vylúčení poslucháči a absolventi filmových vysokých škôl. Súťaž má postupový charakter s minimálne troma stupňami na úrovni okresu (regiónu), kraja a na celoštátnej úrovni. Z najlepších ocenených diel porota zostavuje výber filmov pre českú národnú súťaž Český videosalón a výber na svetovú súťaž amatérskych filmov svetovej organizácie pre amatérsky film UNICA. Hraný amatérsky humor (Dolná Strehová) je súťažná prehliadka amatérskych filmov s humornou a satirickou tematikou založená v roku 1991. Súťaž je určená pre autorov filmov s maximálnou dĺžkou 7 minút zo Slovenska a z Česka. Súťaží sa o Zlatú, Striebornú a Bronzovú rúru. Víťazné snímky vyberajú hlasovaním diváci.