Tvorba a výroba ďalších slovenských hraných filmov nemého obdobia zostala len v podobe individuálnych a sporadických pokusov. Dôvodom boli nevyhovujúce podmienky slovenskej kinematografie a nedostatok finančných zdrojov aj technologických kapacít. Situácia na Slovensku bola výrazne odlišná od Čiech, kde sa v priebehu dvadsiatych rokov vytvorili podmienky na vznik filmových výrobných spoločností aj na kontinuálnu produkciu.
Slovensko sa zväčša využívalo len ako exteriéry na nakrúcanie niektorých scén českých aj zahraničných filmov. Medzi najznámejšie z nich patrí nemecký film Upír Nosferatu (Nosferatu – eine Symphonie des Grauens, 1922). Niektoré scény tohto filmu sa nakrúcali na Oravskom hrade a vo Vysokých Tatrách.
Medzi viacerými českými filmami, ktoré sa počas medzivojnového obdobia sčasti nakrúcali aj na Slovensku, má osobitné miesto druhé filmové spracovanie slovenskej národnej legendy – Jánošík (1935) českého režiséra Martina Friča. Scenár filmu podľa predlohy dramatika Jiřího Mahena napísali Karol Plicka, Martin Frič a Karol Hašler. Okrem Paľa Bielika v hlavnej úlohe hrali vo filme aj ďalší slovenskí herci. Film je kombináciou akčného dramatického príbehu s lyrizujúcimi prvkami a s folklorizujúcimi motívmi zo života Slovákov. Svojím obsahovým zameraním, produkčnými podmienkami aj realizačným stvárnením je typickým príkladom tzv. československého filmu v súlade s dobovou tendenciou spoločného štátu, národa aj kultúry a s centralizovaným postavením pražského politického, ekonomického aj kultúrneho kontextu. Fričov Jánošík mal nielen výrazný divácky úspech, ale po uvedení na benátskom festivale sa stal aj komerčne najúspešnejším československým filmom v zahraničí a predal sa do 32 krajín.
Podobne ako prvý filmový Jánošík bratov Siakeľovcov, aj ďalší slovenský hraný film nemého obdobia Strídža spod hája (1922) vznikol vďaka iniciatíve amerického Slováka Jána Bartu, ktorý s Pavlom Jamriškom založil v Klenovci filmové štúdio Barto-Jamriška. Ich hraný projekt vznikol podľa ochotníckeho divadelného predstavenia hry Ferka Urbánka. Z filmu sa zachovali len fotografie. Premietal sa v niekoľkých kinách na Slovensku, ale príjem z distribúcie bol natoľko nízky, že spoločnosť skrachovala a Ján Barto sa v roku 1924 vrátil do USA.
Okrem Jánošíka (1921) a hraného filmu Strídža spod hája sa zachovali len zmienky o niekoľkých ďalších hraných filmoch nemého obdobia. Ich produkcia na Slovensku nepresiahla počet desiatich titulov a väčšina filmárskych aktivít sa skončila po prvom filme. Príčinou bol najmä nedostatok finančných zdrojov aj filmových profesií. Kontinuálne podnikanie vo filmovej výrobe a produkcia hraných filmov na Slovensku boli prakticky nemožné počas celého obdobia nemého filmu.