Na rozdiel od Čiech neexistovali na Slovensku okrem kín nijaké podniky ani organizácie, ktoré by sa orientovali na filmovú výrobu alebo distribúciu. Táto disproporcia medzi dvoma časťami medzivojnovej Česko-Slovenskej republiky pretrvala počas celej jej existencie až do roku 1939. Subjekty zaoberajúce sa výrobou alebo distribúciou filmu v Čechách a na Morave už v roku 1919 založili spoločnú organizáciu Syndikát československých výrobní a požičovní, ktorý v tom istom roku zriadil aj svoju slovenskú pobočku v Bratislave. Jej činnosťou bolo najmä požičiavanie filmov, pričom filmová výroba zostala koncentrovaná v Čechách. Neskôr na Slovensku vznikli aj ďalšie podnikateľské subjekty vo filmovej distribúcii. Viaceré z nich boli pobočkami českých subjektov alebo podnikmi s účasťou českého kapitálu. Spočiatku rozdrobený distribučný trh sa postupne koncentroval. Ako jedna z najväčších požičovní sa v 30. rokoch vyprofilovala bratislavská spoločnosť Elitefilm pod vedením Josefa Čeřovského, ktorá pôvodne vznikla ako zastúpenie pražskej požičovne Interfilm. Od roku 1938 začal Elitefilm vydávať aj vlastný spravodajský týždenník Elite-žurnál, ktorý bol prvým zvukovým filmovým týždenníkom v slovenčine. Jeho činnosť ukončila po rozpade prvej Česko-Slovenskej republiky štátna centralizácia filmovej výroby a podnikania na Slovensku.