Experimentálne uzly Slovenska

Popri bratislavskej scéne existovali a existujú aktívne lokálne centrá mimo geografický záber hlavného mesta, ktoré dlhoročne pôsobia ako ohniská experimentu a živná pôda pre multimediálne projekty rôznych typov. Pravdaže, rovnako naviazané a prepojené s miestnymi kamennými inštitúciami, živým dianím okolo ďalších vzdelávacích inštitúcií a lokálnych štruktúr. Základ súčasných podobne zmýšľajúcich centier umeleckej a kultúrnej produkcie je združený v sieti https://www.antenanet.sk/. V roku 2009 vznikla iniciatíva, ktorá tieto podobné prístupy k životu a tvorbe chcela spoločne pomenovať a podporovať. Táto iniciatíva nadväzuje na činnosť medzinárodnej siete Trans Europe Halles, kde je väčšina z nich tiež členmi.

Anténa je sieť kultúrnych centier a organizácií, ktoré pôsobia v oblasti nezávislého súčasného umenia a kultúry na Slovensku. Vyvíja aktivity smerujúce k zlepšovaniu pozície nezávislej kultúry v spoločnosti. Skrz Anténu sa iniciujú tiež spolupráce, výmeny skúseností, tvorba spoločných projektov a podporuje sa distribúciu umeleckých produkcií. K Anténe patria bratislavské priestory A4 – Priestor súčasnej kultúry, KC Dunaj. Západné Slovensko pokrýva TRIPTYCH – Hidepark, Kolomaž – Klub Lúč, Nástupište 1 – 12, Publikum.sk – Malý Berlín. Stred reprezentujú Diera do sveta, Divadlo Pôtoň, PERIFÉRNE CENTRÁ, Štokovec – Banská St a nica, Záhrada – Centrum nezávislej kultúry, Divadlo z Pasáže, Truc sphérique – Stanica Žilina-Záriečie a Nová Synagóga. Na východe Slovenska nájdete Bona fide – Tabačka Kulturfabrik, Different – BAŠTA, Kino Úsmev, NA PERÓNE. Ide o žánrovo aj objemovo rôznorodé prevádzky, často fungujú doplnkovo ako kaviarne alebo spoločenské priestory.

Tieto fungujúce centrá umenia a kultúry vznikajú z podobných pohnútok. Potreba kultúrneho života existuje v podstate v spoločenstve akejkoľvek veľkosti. Aj keď sa často pohybujeme po fyzických pasienkoch a perifériách, tieto iniciatívy rozhodne nevznikajú – ako sa hovorí – na zelenej lúke. Mnohí lídri sú úspešní absolventi etablovaného inštitucionálneho umeleckého vzdelávania, sú navzájom presieťovaní a zorientovaní v kontexte. Vzťahy a určité kontrasty fenoménov centrum – periféria, stred – okraj fascinujú umeleckú scénu hádam od nepamäti.

Musia sa určité typy kultúrnych centier nevyhnutne koncentrovať v istom type a veľkosti urbanistických aglomerácií? Internet a okamžitá komunikačná dostupnosť nastolila realitu kultúrnej a umeleckej decentralizácie a zmeny chápania periférie. Pokiaľ zašli a môžu zájsť experimenty v tejto oblasti? Tekutý vzťah medzi perifériou a centrom neustále redefinuje povahu týchto kategórií. Téma (pomyselnej?, mentálnej?) umeleckej periférie Slovenska ako takej v kontexte svetovej umeleckej produkcie je pravdaže na samostatnú štúdiu. Historicky sa vývojom vplyvov a koexistencií centier a periférií zaoberal historik umenia Ján Bakoš. Základná vlastnosť periférie – okrajovosť, bola z pohľadu skúmania kultúrnych a umeleckých vplyvov logicky chápaná ako príčina oneskoreného vývinu, ktorý implikuje negatívne kvality zaostalosti, dokonca podradnosti kultúrnej produkcie periférnych oblastí. Pojmy centrum a periféria sú relatívne, nedajú sa vnímať oddelene, každá z týchto foriem má svoje charakteristiky a výhody, taktiež meniace sa v čase.

Tak sa v ostatných rokoch začalo dariť experimentálnym kultúrnym iniciatívam mimo Bratislavy. Pokiaľ sa podarí nakumulovať dostatočné množstvo energie, procesy sa naštartujú. Fyzicky druhým najväčším centrom Slovenska sú Košice. Kultúrna scéna tu má odjakživa iný, od hlavného mesta sa často drzo dištancujúci charakter (pozri napr. ciele a popis združenia Východné pobrežie http://vychodnepobrezie.org/). Dôležitú kultúrnu injekciu v nových a najnovších dejinách mestu priniesol titul Európske hlavné mesto kultúry 2013http://www.kosice2013.sk/o-nas/co-je-ehmk/. Metropola východu žije z tohto projektu a týmto projektom už desať rokov. Projekt priniesol veľké investície do fyzickej kultúrnej infraštruktúry, rozprúdil aj množstvo nových podujatí a iniciatív. Došlo tu k akčnému stretu “grasrootových” procesov s politickými injekciami z najvyšších výšok. Košická scéna zmenila svoj ráz a môžeme sa pokúšať pátrať po dôvodoch a stopovať vývoj.

Združenie Bona Fide sa z priestorov bývalého kultúrneho domu vo Vyšnom Opátskom, kde prevádzkovali od roku 2005 priestor s názvom IC Culture Train, presunulo cez projekt EHMK do centra Košíc. Tabačka Kulturfabrik funguje v priestoroch bývalej továrne už od roku 2012. Po rozsiahlej rekonštrukcii v partnerstve s Košickým samosprávnym krajom je Tabačka Kulturfabrik unikátnym kultúrnym centrom a otvorenou zónou pre umenie, kreativitu a spoluprácu v Košiciach. Areál bývalej tabakovej továrne na Gorkého ulici dnes ponúka 2500 m2, ktoré patria súčasnému umeniu, koncertom, divadlu, klubovým filmom, vzdelávaniu, spolupráci a tiež dennému bistru a ďalším službám.    

Košice sa ako prvé slovenské mesto stali členom prestížneho klubu – Siete kreatívnych miest UNESCO (UNESCO Creative Cities Network). Od roku 2018 sú tak jedným zo 64 miest v 44 krajinách celého sveta s novým statusom kreatívneho mesta a jediné v tomto roku z východnej Európy so zameraním na mediálne umenie. Prihlášku do UNESCO Creative Cities Network pripravila a do kandidatúry úspešne zapojila ďalšie subjekty v Košiciach a regióne nezisková organizácia Creative Industry Košice. CIKE Košice je taktiež dedičstvom EHMK. Je organizáciou, ktorá sa pohybuje v oblasti politík, tvorby prostredia a príležitostí aj pre súčasné, experimentálne a mediálne umenia a kultúru. Organizujú vzdelávacie programy a tým pomáhajú ľuďom z kultúrneho a kreatívneho prostredia stať sa profesionálmi, lokálne aj medzinárodne. CIKE sa aktívne zúčastňuje tvorby strategických kultúrnych dokumentov na štátnej a medzinárodnej úrovni, na tvorbu lepších podmienok pre rast a rozvoj kultúry a kreatívneho odvetvia na Slovensku.

Prvou novomediálnou galériou v Košiciach je DIG Gallery, založená neziskovou organizáciou DIG v roku 2012 ako špecifický model open-source galérie. DIG gallery je alternatívna prezentačná platforma pre súčasné formy digitálneho a mediálneho umenia. Aktivity DIG Gallery sú zamerané na mapovanie a popularizáciu tejto oblasti, rozvoj lokálnej a medzinárodnej konektivity, podporu umeleckej praxe a všeobecnej kreativity. DIG Gallery spolupracuje s viacerými inštitúciami a nezávislými iniciatívami v rámci interdisciplinárneho výskumu, alternatívnej edukácie a partnerských networkov. DIG Gallery je súčasťou European Digital Art & Science Network, ktorý spolupracuje so  špičkovými vedeckými inštitúciami ako CERN a ESO a s interdisciplinárnym Ars Electronica Futurelab. 

V roku 2015 vznikol v dome na Štúrovej ulici v Košiciach priestor s názvom Klub. Jeho zakladatelia sa naopak otvorene vymedzujú voči EHMK. Tvrdia, že “jednou z hlavných myšlienok celého projektu je, že nepotrebujeme všetky tie inštitúcie a granty a všetky veci, ktoré sú po roku 2013 spájané s Košicami, teda že sa kultúra nedá robiť bez grantov. Chceme ukázať, že sa dá. Sme fanúšikovia Tabačky aj Kasární, ale máme dojem, že v Košiciach je veľká diera v kreatívnom odvetví. Chceme poskytnúť nový prístup k tým istým veciam, ktoré robia aj iné inštitúcie. Čím rôznorodejšie to mesto bude, tým lepšie pre umelcov, aj pre mesto samotné.“ Klub sa profiluje na grafické dielne, fotokomoru, kaviareň založenú na dobrovoľných príspevkoch a program neformálneho vzdelávania, hlavne čo sa týka umenia.

Košická infraštruktúra má rozhodne viac prostriedkov a možností na prilákanie životaschopných projektov a udržanie záujmu. Košice získali titul Európskeho hlavného mesta kultúry aj vďaka silnému regionálnemu programu.

Neďalekú prešovskú experimentálnu scénu nájdete aktuálne prevažne v priestoroch klubu Wave ~ centrum nezávislej kultúry. Wave by sa dal charakterizovať hlavne ako hudobný klub, pravidelne však ponúka svoje brány aj iným žánrom a podujatiam. Zakotvil tu aj projekt Kino Pocity, filmový klub, ktorý nadväzuje na dedičstvo kina Klub (Dom kultúry ROH). Toto kino predstavovalo v deväťdesiatych rokoch oázu umeleckej produkcie alternatívnej k televíziám a videopožičovniam. Kino Pocity začalo svoju činnosť v roku 2011 a nechtiac sa stalo kočovným kinom meniacim miesto svojej pôsobnosti. Začínalo premietať v podzemí kina Scala, v krčme Pumpa, odkiaľ sa na pár rokov presunulo na malú scénu Divadla Alexandra Duchnoviča. Majetok kina bol skromný, no postačujúci: projektor, reproduktory a olovená tyč na stojanoch, na ktorú sa pred každým premietaním navliekalo nie práve vyžehlené plátno, zošité z posteľného prestierania. Napriek punkovým podmienkam a počiatkom má Kino Pocity v súčasnosti silnú členskú základňu.

Kino Pocity vzniklo transformáciou predošlej iniciatívy iniciatívou s viacerými experimentálnymi presahmi s názvom Cirkus 49. “Pretože sme Prešovčania a práve cez Prešov prechádza 49. rovnobežka, tá pomyselná čiara, ktorá nás spája aj s Parížom. Prestalo nás baviť len tak nečinne sedieť a nadávať na nedostatok zaujímavých akcií v našom meste. Na úplnom začiatku sme zorganizovali niekoľko vernisáží mladých prešovských umelcov, ktoré nás priviedli k myšlienke založiť si občianske združenie. Fungujeme od roku 2004. Našou hlavnou akciou sa stal [t]urbanfest – pouličný festival umenia, ktorého prvé tri ročníky sme zorganizovali v areáli Hotelovej akadémie v rokoch 2005-07, posledný ročník sa odohral na prírodnom kúpalisku Delňa. Vydávame tiež časopis Egoistova Pazucha o kultúre, o spoločnosti, o umení. V spolupráci s Cirkusom 49 vznikol festival Siete v Bratislave.” Dnes už kultový časopis aj iniciatíva zanikli, resp. ich členovia nasmerovali svoju energiu inam, ako to už v tomto type projektov chodí.

Živá experimentálna scéna funguje aj v meste a okolí Banskej Bystrice. Podmienky sú dobré, jednak čo do veľkosti krajského mesta, funguje tu aj (na regionálne pomery) široké zázemie kultúrnych inštitúcií – Akadémia Umení, Stredoslovenská galéria, divadlá a ďalšie. V Banskej Bystrici sa otvorila v roku 2010 Záhrada, centrum nezávislej kultúry. Ako kultúrne a komunitné centrum ponúka celoročný program pre rôzne cieľové skupiny. Hlavným poslaním centra je prezentácia a podpora tvorby súčasného umenia, prevažne performatívnych žánrov (hosťovanie a rezidenčné pobyty umelcov), ako aj organizácia vlastných podujatí, vzdelávacích a voľnočasových aktivít pre mladých ľudí a širokú verejnosť v interiéroch a v priľahlej záhrade.

Susedný projekt Periférne centrá sa pasuje s dichotómiou a kontrastmi priamo vo svojom názve. V Dúbravici, obci s 380 obyvateľmi, sa neúnavne snaží skúmať hranice toho, čo je schopné prežiť a priniesť súčasné umenie – site specific, land art, presahy dizajnu, architektúry a rôzne workshopy. Ako kultúrne centrum pôsobiace na vidieku severného Podpoľania, prináša do súčasného slovenského umenia vidiecky vzduch a (nad)čas. Obec Dúbravica chápe ako experimentálny priestor pre tvorbu a prezentáciu súčasného umenia – Kunstdorf. Periférne centrá organizujú už 6 rokov workshopy pre architektov a študentov architektúry. Postupne sa zameriavajú na rôzne parciálne situácie či skvalitňovanie života obce – od vybavenia verejných priestranstiev (mobiliáre, stánky, verejná sauna, vyhliadky), land artu a umenia v krajine cez navigáciu po stavebné úpravy starej škôlky a jej areálu, ktorý najnovšie dostali do užívania.

Druhým centrom zo siete Anténa sídliacim na vidieku je divadlo Pôtoň. Funguje celoročne so zameraním na široké spektrum umeleckej tvorby, poskytuje priestor rôznym umelcom a umeleckým skupinám zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. V priestore sa nachádza veľká sála, štúdio, ubytovacie kapacity pre 10 ľudí, kuchynka, spoločenská miestnosť. Budova Divadla Pôtoň je starý kultúrny dom z 50. rokov minulého storočia na okraji dediny, ktorej súčasťou je 30-árová záhrada. Stará infraštruktúra s novou kontinuitou.

Pri troche nadsádzky by sme mohli samostatnú kapitolu venovať experimentálnym kultúrnym priestorom operujúcim na slovenských staniciach. ŽSR poskytuje dlhodobo do podnájmu budovu stanice v Žiline-Záriečí, Banskej Štiavnici aj priestory Salónika na Hlavnej stanici v Bratislave. V topoľčianskom podchode pôsobí projekt Nástupište 1-12. Metafory staníc sú silné: “Tak ako nástupištia 1 až 12 autobusovej stanice v Topoľčanoch spájajú mesto s ostatnými regiónmi Slovenska a svetom, Nástupište 1-12 v podchode topoľčianskej stanice je miestom, cez ktoré do mesta vstupuje kultúra a umenie. Multimediálny priestor pre súčasnú kultúru má ambíciu pozdvihnúť kultúrne povedomie obyvateľov mesta a jeho okolia využitím komunikačného a spoločenského potenciálu podchodu pod stanicou. Projekt multimediálneho priestoru má zároveň snahu byť miestom, kde sa obyvatelia mesta a jeho okolia budú zoznamovať s prácou nadaných mladých ľudí regiónu ako aj zo zahraničia.

Stanica Žilina-Záriečie tiež operuje s metaforickou tematikou dopravy: “Na neoznačenej mape súčasnosti sme kultúrnym uzlom, v ktorom sa rodí nové umenie, kriticky uvažuje a vzdeláva. Stále funkčná železničná zastávka Žilina-Záriečie je od roku 2003 spojením kultúrneho priestoru, umeleckého laboratória a kolektívu profesionálov z rôznych oblastí. V roku 2009 pribudla k Stanici druhá budova S2 postavená zo slamených balíkov a plastových prepraviek. Podporujeme tvorivosť a súčasné umenie a sme zrejme najväčším nezávislým kultúrnym centrom na Slovensku. Program je mozaikou aktuálneho umenia naprieč žánrami, sme rezidenciou pre tvorbu, vzdelávacie i komunitné akcie a naďalej tu zastavuje vlak zo Žiliny do Rajca.”

Banská St a nica Contemporary v Banskej Štiavnici je kultúrne centrum, ktoré sa zameriava na organizovanie rezidenčných pobytov súčasných umelcov v oblasti výtvarného umenia, produkciu a podporu vzniku nových diel a vydávanie kníh. Centrum sídli na periférii Banskej Štiavnice, v priestore stále funkčnej vlakovej stanice. Práve premiešavanie laickej verejnosti / návštevníkov, turistov a cestujúcich/ s umelcami vytvára špecifickú atmosféru tohto miesta, kde nerozhoduje počet aktivít, ale ich kvalita.

Pomyselné cestovanie priestormi v tomto uzle ukončíme a na putovanie nadviažeme predstavením slovenských experimentálnych multimediálnych festivalov a iniciatív, ktoré sa neviažu (nutne) na konkrétne miesta. Výpočet však zďaleka nie je konečný.