Evanjelický drevený artikulárny kostol v Kežmarku

Drevený artikulárny kostol v Kežmarku pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov. V 2. polovici 17. storočia v Habsburskej monarchii zosilnel absolutistický režim, čo malo za následok potláčanie evanjelického protestantizmu. Proti tomuto krutému útlaku sa v roku 1678 rozpútalo kurucké povstanie pod vedením kežmarského veľmoža Thökölyho. Jeho úspechy, ako aj strach pred Turkami donútili panovníka Leopolda I. k ústupkom. V roku 1681 zvolal do Šopronu snem, ktorý vyniesol aj 25. – 26. zákonný článok – artikulu, ktorý povoľuje výstavbu kostolov po jednom v každom slobodnom kráľovskom meste – akým bol aj Kežmarok – a po dva v každej stolici. Od tejto artikuly je odvodený aj názov kostolov. Artikulárne kostoly museli stáť na okraji obcí, mimo mestských hraníc. Na ich stavbu sa nesmel použiť kameň ani železo. Stavať sa mohli teda jedine z dreva. Tieto kostoly nesmeli mať veže, zvony a vchody museli byť odvrátené od obce. Pôvodne bolo postavených 9 artikulárnych drevených kostolov, z ktorých sa do dnešného dňa zachovalo iba 5.
Kežmarský kostol je postavený z dreva. Aj pri spájaní drevených trámov použili stavitelia drevené klince. Fasáda kostola je z hlinenej mazanice. Prvý kežmarský artikulárny kostol bol postavený v rokoch 1687 – 1688. K prestavbe na dnešný vzhľad došlo až v roku 1717. Finančne na stavbu kostola prispeli protestanti z celej severnej Európy, keďže švédsky a dánsky kráľ nariadili na tento účel urobiť vo svojej krajine zbierky. Traduje sa, že pri stavaní pomáhali švédski námorníci a zanechali po sebe pamiatku – vrch interiéru pripomína obrátenú provu lode a okná sú okrúhleho tvaru – ako na lodiach. Kostol má pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža. Klenba spočíva na štyroch točených nosných stĺpoch a na obvodových múroch kostola. Stavba je zrubová z trámov červeného smreku. Oltár a kazateľnicu zhotovil Ján Lerch z Kežmarku v rokoch 1718 – 1727.
Drevený artikulárny evanjelický kostol je vzácnou historickou pamiatkou a v roku 2008 sa mu spolu s ďalšími siedmimi drevenými kostolmi dostalo celosvetového uznania v podobe zápisu do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Kultúrne dedičstvo > Národné kultúrne pamiatky > Východoslovenské drevené kostoly