Charakteristickú dominantu západnej časti historického jadra Bratislavy, trojloďový gotický halový farský kostol, stavali od 14. do 16. storočia. Jeho románskeho predchodcu vybudovali po tom, ako po premiestnení prepoštstva z hradu do podhradia musel pôvodný kostol po roku 1273 ustúpiť väčšej stavbe, zodpovedajúcej potrebám narastajúceho mesta. Na gotickom kostole sa prejavil vplyv tu pôsobiacich majstrov zo stavebnej huty Dómu sv. Štefana vo Viedni. K najcennejším architektonickým detailom tohto obdobia patrí pôvodný severný vstupný portál s reliéfom Najsvätejšej Trojice, dnes súčasť neskorogotickej kaplnky sv. Anny. Začiatkom 18. storočia nariadil arcibiskup Imrich Esterházy na mieste staršej sakristie pristavať barokovú kaplnku sv. Jána Almužníka, koncipovanú zároveň ako mecénovu pohrebnú kaplnku. Z hlavného barokového oltára sv. Martina, ktorý vytvoril pre toho istého mecenáša sochár J.R.Donner, sa po novogotickej úprave interiéru do súčasnosti zachovala len jazdecká socha patróna dómu, umiestnená v južnej lodi. Osobitný význam pre krajinu nadobudol dóm v rokoch 1563 – 1830, kedy v ňom korunovali 11 uhorských kráľov a 8 kráľovien. Pripomienka tohoto výnimočného postavenia, mohutná pozlátená uhorská kráľovská koruna zdobí vrchol vysokého ihlanu veže od konca 18. storočia.

Kultúrne dedičstvo > Národné kultúrne pamiatky

Mapa