Z rozličných príčin a v rozličných časových obdobiach študovali v Prahe generácie slovenských vzdelancov, z ktorých viacerí dnes tvoria neodmysliteľnú súčasť kultúrneho dedičstva oboch národov. V dôsledku vzniku dvoch samostatných štátov Slovenskej a Českej republiky v roku 1993, sa do kontextu krajanskej literatúry zaraďuje aj spomenutá početná enkláva slovenských autorov pôsobiacich v Čechách. Tvorivé zázemie slovenskému literárnemu životu v Čechách poskytuje najmä Praha, kde prostredníctvom tunajších slovenských spolkov, združení, organizácií, periodík a činnosť niekoľkých zanietených a erudovaných jednotlivcov dotvára mozaiku literatúry krajanov v zahraničí.
Literatúru krajanov v Čechách prezentuje antológia Slovenská literatúra v Prahe 2000, predstavujúca sedemnásť súčasných slovenských „pražských” autorov, ktorá je vyvrcholením rovnomenného cyklu literárnych večerov, organizovaných Slovensko-českým klubom. V tejto súvislosti treba spomenúť aj publikácie Emila Charousa Pražské inšpirácie slovenských spisovateľov a antológiu slovenskej poézie v zahraničí Medzi dvoma domovmi, ktorú vydala Matica slovenská v spolupráci s Literárnym informačným centrom, Svetovým združením Slovákov v zahraničí v roku 2008. Slovenská literatúra v Prahe bola vždy živým fenoménom a ostala ním aj po vzniku samostatných republík. V Čechách pôsobí niekoľko slovenských prozaikov, básnikov, autorov literatúry pre deti a mládež i dramatikov. V roku 2002 vznikol Slovenský literárny klub v ČR, ktorý združuje vyše štyridsať autorov a je kolektívnym členom českej Obce spisovateľov a Slovenského centra PEN. Slovenský literárny klub v ČR spolu so Slovensko-českým klubom a oboma PEN klubmi vydáva literárny štvrťročník, česko-slovenskú revue Zrkadlenie – Zrcadlení a organizuje Literárnu súťaž Jána Kollára. Mesačník Slovenské dotyky, vydávaný Slovensko-českým klubom má prílohu Literárne dotyky. Z jednotlivcov, ktorí sú literárne činní v pražskom, resp. českom prostredí, možno spomenúť dvojdomových manželov Feldekovcov, Ľubomíra a Oľgu, striedavo pôsobiacich v Bratislave a v Prahe, ďalej Vojtecha Zamarovského, Natašu Tanskú, Taťjanu Lehenovú, Vladimíra Skalského, Andreja Stankoviča, Dagmar Gregorovú-Prášilovú, Jozefa Junasa, Jána Rakytku, Petra Stoličného, Mariána Vaneka, ktorí významne prispievajú do kontextu krajanskej literatúry v Čechách.