Prof. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíková

Pre väčšinu návštevníkov je Slovensko najmä krajinou hradov osedlávajúcich hrebene hôr pozdĺž bývalých obchodných ciest či hraníc historických kráľovstiev, ktorých súčasťou bolo toto územie v minulosti. Nie to divu, veď organické štruktúry týchto pevnostných stavieb lemujú dodnes väčšinu cestných komunikácií, dominujú mnohým sídlam a patria k najvýznamnejších nehnuteľným pamiatkam. Niektoré z nich, ako napríklad Bratislavský hrad, Spišský hrad či Trenčiansky hrad preslávili Slovensko aj v širokom medzinárodnom kontexte. Na území Slovenska však zanechali vzácne architektonické diela aj iné ako fortifikačné stavebné aktivity a iné historické obdobia ako stredovek. Druhová a slohová rozmanitosť je charakteristickou črtou slovenského architektonického dedičstva. Na relatívne malom území tu návštevník nájde jednak najstaršie pamiatky v podobe pozostatkov rímskych či staroslovanských stavieb, špičkové diela gotiky či baroka, jednak aj pozoruhodné výtvory modernej architektúry 20. storočia. Je charakteristické, že tieto diela nie sú sústredené v jednom centre, ale vznikali v tých častiach krajiny, ktoré sa v tom ktorom období najviac rozvíjali. Tak sa napríklad najveľkolepejšie diela stredoveku realizovali v severnej časti Slovenska, na území spišských miest, zatiaľ čo najhodnotnejšie barokové diela či diela modernej architektúry nájdeme na západe krajiny. Architektonické dedičstvo Slovenska je charakteristické aj tým, že vznikalo na východnom okraji strednej Európy pod vplyvom rozličných kultúrnych centier a hodnotových systémov, ktoré pôsobili niekedy striedavo, inokedy paralelne a pritom vytvárali jeho špecifický hybridný ráz.

Read More