Slovensko je nezávislou krajinou od 1. januára 1993, keď vzniklo rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR). Jeho vstup do Európskej únie roku 2004 bol vyvrcholením demokratických zmien v krajine, ktoré zabezpečili jeho postavenie v radoch demokratických európskych štátov.
Mgr. art. Barbora Morongová, PhD.
Tradičná ľudová kultúra Slovenska tvoria bohatú klenotnicu jedinečných a pôvodných kultúrnych javov a prejavov, ktoré vznikali a prežívali hlavne vo vidieckom prostredí a šírili sa ústnym podaním z generácie na generáciu. V tejto klenotnici sú zastúpené zvyky a obrady viažuce sa k rôznym životným a kalendárnym etapám, tradičné ľudové piesne, hudba, tanec, divadlo, rozprávky, príslovia, porekadlá, remeslá, odev, strava, staviteľstvo, architektúra a množstvo ďalších hmotných i nehmotných prejavov, ktoré majú v každej lokalite a regióne svoj osobitý kolorit.
Tradičná ľudová kultúra je súhrnom hmotných a nehmotných produktov ľudskej činnosti vytvorených v tradičných spoločnostiach a zviazaných so sociálnymi vrstvami nazývanými ľud, ktorý na Slovensku tvorili najmä roľníci, remeselníci, robotníci a ďalšie neprivilegované sociálne vrstvy. Prenášala sa z generácie na generáciu ústnym podaním, napodobňovaním a v podstatne menšej miere písomnou formou. Výrazne ju ovplyvnil najmä agrárny charakter krajiny.
Tradičná ľudová kultúra ako ucelený a živý systém zanikala postupne s modernizáciou spoločnosti, avšak viaceré jej javy sa stali zdrojom kultúrnej a spoločenskej identity a uchovávajú sa ako prejavy lokálneho, regionálneho alebo národného kultúrneho dedičstva.
Z vecného hľadiska delíme tradičnú ľudovú kultúru na kultúru hmotnú a nehmotnú, súčasťou ktorej je aj folklór.
V zozname atrakcií, ktoré Slovensko ponúka na turistickom trhu, chýba azda iba more. Ostatné v rozličnom rozsahu, podobe i hodnote krajina má.
Ľudové umenie a umelecké remeslá na Slovensku ako je rezbárstvo, výroba tkanín a maľba na sklo sa tešia dlhej a obľúbenej tradícii. Ich výrobu dopĺňa rozvoj maľby a sochárstva v duchu európskej tradície.
Výtvarné tradície Slovenska siahajú hlboko do minulosti. Po stáročiach sa v nich prelínal výtvarný prejav našich predkov s remeselným majstrovstvom umelcov z iných krajín. Tieto tradície zaznamenali výrazný rozkvet v sugestívnom prejave gotiky, v okázalej nádhere a pátose baroka, najmä však v prebúdzajúcom sa národnom povedomí 19. storočia sprevádzanom záujmom o klasicizmus, romantizmus, historizmus i realizmus, no predovšetkým v storočí našej súčasnosti. Výrazný posun vpred prinieslo medzivojnové obdobie a koniec 60. rokov 20. storočia, keď slovenské výtvarné umenie dosiahlo vďaka viacerým výrazným osobnostiam európsky štandard.
Odstránenie duchovných bariér a otvorenie hraníc s Európou a svetom prinieslo slovenskému výtvarnému umeniu nielen možnosť prijímať cenné podnety zvonka, ale tiež predstaviť zahraničiu hodnoty našej výtvarnej kultúry. V súčasnom obraze výtvarného diania na Slovensku sa prelína úsilie niekoľkých generačných vrstiev a množstvo názorových orientácií siahajúcich od klasických tendencií až po rôznorodé intermediálne disciplíny a postupy, využívajúce možnosti počítačovej techniky a videa. Výtvarné dianie organizujú rôzne umelecké a profesijné zoskupenia, záujmové združenia, štátne galérie a galérie regionálneho či súkromného charakteru, ale i mnohí nadšení jednotlivci, umelci a milovníci výtvarného umenia.
Prof. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíková
Pre väčšinu návštevníkov je Slovensko najmä krajinou hradov osedlávajúcich hrebene hôr pozdĺž bývalých obchodných ciest či hraníc historických kráľovstiev, ktorých súčasťou bolo toto územie v minulosti. Nie to divu, veď organické štruktúry týchto pevnostných stavieb lemujú dodnes väčšinu cestných komunikácií, dominujú mnohým sídlam a patria k najvýznamnejších nehnuteľným pamiatkam. Niektoré z nich, ako napríklad Bratislavský hrad, Spišský hrad či Trenčiansky hrad preslávili Slovensko aj v širokom medzinárodnom kontexte. Na území Slovenska však zanechali vzácne architektonické diela aj iné ako fortifikačné stavebné aktivity a iné historické obdobia ako stredovek. Druhová a slohová rozmanitosť je charakteristickou črtou slovenského architektonického dedičstva. Na relatívne malom území tu návštevník nájde jednak najstaršie pamiatky v podobe pozostatkov rímskych či staroslovanských stavieb, špičkové diela gotiky či baroka, jednak aj pozoruhodné výtvory modernej architektúry 20. storočia. Je charakteristické, že tieto diela nie sú sústredené v jednom centre, ale vznikali v tých častiach krajiny, ktoré sa v tom ktorom období najviac rozvíjali. Tak sa napríklad najveľkolepejšie diela stredoveku realizovali v severnej časti Slovenska, na území spišských miest, zatiaľ čo najhodnotnejšie barokové diela či diela modernej architektúry nájdeme na západe krajiny. Architektonické dedičstvo Slovenska je charakteristické aj tým, že vznikalo na východnom okraji strednej Európy pod vplyvom rozličných kultúrnych centier a hodnotových systémov, ktoré pôsobili niekedy striedavo, inokedy paralelne a pritom vytvárali jeho špecifický hybridný ráz.
Od tradičných folklórnych slávností po ukážky súčasného umenia sú festivaly dôležitou súčasťou slovenského kultúrneho bohatstva.
Prof. Doc. PhDr. Martin Šmatlák
Slovenská kinematografia fungujúca desiatky rokov v podmienkach štátneho monopolu prešla po roku 1989 zložitým obdobím a zažila ťažký prechod zo štátom dotovaného prostredia do trhového hospodárstva.
Slovenská kinematografia je neoddeliteľnou súčasťou národnej kultúry aj európskeho audiovizuálneho kontextu. Potvrdzuje to svojimi doterajšími výsledkami aj tvorivým potenciálom aj napriek tomu, že výrobné aj technologické podmienky na tvorbu a produkciu filmov neboli na Slovensku vždy optimálne. Slovenský film počas jeho existencie v 20. storočí ovplyvnilo aj to, že od začiatkov kontinuálnej filmovej tvorby a produkcie fungoval v podmienkach štátneho monopolu alebo pod výraznou kontrolou a vplyvom štátu a jeho politických orgánov. Aj preto audiovizuálna kultúra na Slovensku musí v 21. storočí hľadať a uplatňovať také systémové a finančné riešenia, ktoré zabezpečia jej kontinuálnu existenciu v trhových podmienkach, dlhodobý rozvoj s podporou verejných zdrojov a slobodnú tvorivú súťaž nových obsahov.
Po takmer siedmich desaťročiach od začiatkov systematickej filmovej produkcie na Slovensku, po viac ako štyridsiatich rokoch od najplodnejšieho tvorivého obdobia slovenského filmu a po štvrťstoročí od zmeny spoločenského aj ekonomického režimu má slovenský film aj napriek viacerým historickým zlomom dostatočný tvorivý potenciál, ktorý v nových podmienkach postupne rastie v slovenskom kultúrnom aj ekonomickom kontexte a úspešne vstupuje aj na medzinárodnú scénu. Po vytvorení stabilného finančného, legislatívneho, vzdelávacieho aj inštitucionálneho zázemia slovenskej audiovízie bude pre jej ďalší rozvoj dôležité aj postupné skvalitňovanie technologickej infraštruktúry, uplatňovanie ďalších finančných mechanizmov a aktívnejšia prezentácia dosiahnutých výsledkov v slovenskom aj európskom kultúrnom kontexte.
V bohatom a rôznorodom architektonickom dedičstve Slovenska nachádzame rímske pevnosti, gotické kostoly, stredoveké hrady, renesančné a barokové kaštiele a kúrie, vidiecke usadlosti a vodné mlyny. Toto fyzické dedičstvo dopĺňa sieť vyše 500 múzeí rôzneho druhu.
Slovenská literatúra počas svojej viac ako tisícročnej komplikovanej histórie prešla viacerými formami existencie.
Médiá tvoria dôležitú súčasť spoločenského a kultúrneho života. Prostredníctvom printových médií – periodická tlač, auditívnych médií – rozhlas, audiovizuálnych – televízia plnia na Slovensku svoje základné funkcie: informačnú, vzdelávaciu, kultúrnu a relaxačnú, okrem toho výrazne ovplyvňujú verejnú mienku.
Univerzitná knižnica v Bratislave
Michalská 1
814 17 Bratislava
Tel.: +421 (0) 2 20 466 224
Projekt sa realizuje s podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.