Okrem tematickej línie vojny a SNP dominovali v slovenskom hranom filme povojnového obdobia dve ďalšie obsahové tendencie. Prvú z nich tvorili tzv. budovateľské filmy zo súčasnosti s výrazným propagandistickým zameraním či so zdôrazňovaním procesu vytvárania „novej spoločnosti“ alebo „sociálne drámy“ zobrazujúce neľahký život jednotlivca v predchádzajúcom režime.
Prvým z týchto budovateľských filmov bola Priehrada (1950, réžia Paľo Bielik). Stavba priehrady bola nielen metaforou pokroku, ale aj príčinou zániku starého sveta s jeho individuálnymi aj spoločenskými tradíciami a hodnotami. Vďaka režijnej skúsenosti Paľa Bielika si film aspoň sčasti zachoval individualizujúci spôsob zobrazenia charakterov aj vzťahov a nezostal celkom v polohe ideologickej agitky a propagandy – aj napriek politicko-ideologickému dozoru komunistickej strany, ktorý nad slovenskou filmovou produkciou vo väčšej či menšej intenzite pretrval až do roku 1989.
V polohe prvoplánovej agitácie či ideologickej ilustrácie doby sa však naplno ocitli ďalšie hrané filmy z obdobia 50. rokov a len niektoré z nich vedeli preklenúť interpretačný schematizmus „socialistického realizmu“ a priniesť aspoň čiastočnú drámu charakterov alebo nezjednodušený pohľad na predchádzajúce historické obdobie.
Patrí medzi ne aj film Pole neorané (1953), ktorý podľa románu Petra Jilemnického a scenára Vladimíra Mináča nakrútil režisér Vladimír Bahna. Film je sociálnou drámou z obdobia hospodárskej krízy tridsiatych rokov minulého storočia. Viaceré spoločenské súvislosti (vysťahovalectvo, vidiecka chudoba, ekonomický útlak) zobrazuje cez výrazné dramatické charaktery a vzťahy. Bahnov film zároveň otvára jeden z významných charakteristických prvkov slovenského hraného filmu celého povojnového obdobia, ktorým je spojenie filmovej tvorby so slovenskou literatúrou. Najmä pri začiatočnej absencii profesionálnej filmovej scenáristiky mala slovenská literatúra dôležité miesto vo vývine slovenského hraného filmu takmer počas celej druhej polovice 20. storočia.
V skupine filmov, ktoré nie sú ovplyvnené dobovou interpretáciou reality, sa k Bahnovej sociálnej dráme radí aj film Paľa Bielika Štyridsaťštyri (1957) – historická dráma z obdobia prvej svetovej vojny o vzbure slovenských vojakov v Kragujevaci. Bielikovi sa podarilo vystavať takmer klasickú drámu so silnými charaktermi, v pôsobivom filmovom stvárnení s využívaním obrazovej metafory aj s dynamickým zobrazením frontových bojov.