Oficiálne zriaďované kultúrne centrá podobného typu majú svoje archívy, vydávajú katalógy a sú súčasťou oficiálnej pamäti. Mnohé z miest kultúry vznikali „odspodu“ a existujú už len v spomienkach ľudí, prípadne v roztrúsených časopiseckých a novinárskych textoch rôzneho významu a rozsahu. Dlhodobé časopisecké aktivity na poli súčasného multižánrového experimentu vyvíjalo už približne od roku 2000 paralelne viacero skupín: združenie Atrakt Art začalo vydávať časopis Trištvrte, neskôr podobne občasné časopisecké mapujúce exkurzy vedú taktiež časopisy Vlna a Enter (vydavateľstvo Dive buki). Práve z redakcie časopisu Trištvrte vzišla ambícia zanechať na historiografickej scéne niečo trvácnejšie než časopis, čiže knihu. V roku 2007 vzniká experimentálny pokus o hlbšiu sondu do “inej”, mladej, progresívnej kultúry: BA! Od UFA k UFU. Podtitul znel U-fu-turistický sprievodca a namiesto dávnej histórie a klasických pamätihodností a overených výberom a časom ponúka subjektívnu koláž zaujímavých miest súčasníkov v Bratislave. Je voľne k dispozícii online na: https://atrakt.sk/ba

BA!! miesta živej kultúry 1989 – 2016 ( “dvojka”) taktiež nie je ani beletriou, ani prísnou literatúrou faktu. Obsahom knihy sú rozhovory či spomienky zakladateľov, majiteľov či návštevníkov. Písať o takto živom materiáli si vyžaduje taktiež experimentálne stratégie, pokiaľ nie je možný externý historický odstup. Ako spojivo slúži orientácia na umeleckú produkciu, ako primárnu a dôležitú súčasť týchto priestorov (ktoré majú pravdaže aj iné pridružené funkcie). Priestory v knihe sú radené chronologicky a odrážajú kurátorský názor. 

Prvé nezávislé miesta živej kultúry po roku 1989 dýchali nadšením a atmosférou predtým nepoznanej slobody. Jedným z najstarších a dodnes trendových je bratislavské divadlo GunaGU – prežilo totiž z čias socializmu a hoci už nesídli v pivnici na Hlavnom námestí, ale o kúsok ďalej, zachovalo si atmosféru a poetiku, ktorú dodnes rozvíja vo svojej tvorbe jeho spoluzakladateľ Viliam Klimáček. V tej dobe vzniká kultové divadlo Stoka, ktoré vydržalo niekoľko transformácií a z ktorého neskôr organicky vzišlo viacero úspešných projektov, napríklad dnešné divadlo Skrat. V tej dobe vzniklo aj úspešné kníhkupectvo Artfórum, založené v obývačke na Grösslingovej, odtiaľ expandujúce do reprezentatívnejších priestorov na Kozej a následne aj mimo geografické hranice hlavného mesta.

Aj bez informovanosti na sociálnych médiách a profesionálnych PR stratégií sa vždy vedelo, kam treba ísť. Z tejto historickej vrstvy sa zachovalo množstvo zážitkov a kultúrnej kolektívnej i individuálnej pamäti na (prevažne) hudobné kluby s názorom: New Model Club, Rock Fabrik, U.Club, UW Café, Galéria Duna, Čajovňa v podzemí či Propeller. Spontánne a organizované podujatia dali mestu mnohé kultové podujatia a vychovali dramaturgov a manažérov schopných preraziť na komplikovane sa rodiacom kultúrnom poli európskeho rozmeru. Veľmi dôležitú úlohu v kultúrnom živote komunít hrali tiež filmové kluby – v Bratislave dva najznámejšie 901 a Nostalgia. Dôležitou súčasťou bola recesia a sloboda, alternatíva voči rozrastajúcej sa komercii. 901 vybudovala kult z rozprávky Mrázik, organizovali tiež improvizované živé hudobné sprievody k nemým filmom. Uvádzali však hlavne unikátne filmy, ku ktorým sa nedalo inak dostať. Deväťdesiate roky patrili aj rôznym drobným klubom, po ktorých dnes nezostalo veľa pamiatok.

K priekopníckym počinom v oblasti prevádzky malých galérií patrili najstaršie experimentálne galérie: Priestor a zrkadlá, Buryzone, Bastart Gallery, Galéria Veža, Photoport (ktorý funguje dodnes, ale už trikrát menil svoju adresu). Vystavovali tu mnohí začínajúci umelci, ktorí sú dnes etablovaní na medzinárodnej scéne. Malé progresívne galérie fungujú v meste stále, v poslednej dobe sa ťažisko presúva z centra aj ďalej, napríklad do tradične “negalerijnej” Petržalky. Sídlia tu v súčasnosti galéria Photoport, HotDock či hudobný projekt Mäsokombinát.

Popri živej “kamennej” galerijnej scéne treba spomenúť aj početné excelentné aktivity v oblasti krátkodobých akcií, experimentálneho umenia vo verejnom priestore a iniciatívy spojené so špecifickými miestami. Od roku 2010 do 2012 fungovala v troch opustených miestach v centre galéria Enter. Priestory ostávali v surovom stave a cieľom organizátorov bolo s minimálnymi prostriedkami s maximálnym nadšením vrátiť týmto miestam život a vystúpiť z komfortnej galerijnej zóny typu “white cube”. Dnes etablovaná herečka a režisérka Slávka Daubnerová prevádzkovala v jednej z opustených industriálnych budov bývalej Cvernovky skúšobňu divadla P.A.T. Za staršou iniciatívou oživiť bazén pod hradom na divadelné počiny stál v deväťdesiatych rokoch hudobník a divadelník Jozef Vlk a zoskupenia Hubris Company a Debris Company. Tieto iniciatívy sa snažili narábať kreatívne s duchom miesta a citlivo prepájať históriu so súčasnými vplyvmi v umení. Organizovali sa jednorazové či opakované divadelno-multimediálne predstavenia na miestach, kde pôvodne “nepatrili”.  

Neustálou témou je otázka vzťahu centra mesta a vzdialenejších, prípadne úplne zabudnutých periférií. Keď sa akcie budú konať mimo centrum, budú tam chodiť ľudia? Tesne po roku 2000 objavila skupina umelcov okolo Laca Terena priestory skladov na Zlatých pieskoch. V  rámci tejto lokality sa medzitým vystriedali viaceré organizácie a ateliéry jednotlivcov, zorganizovalo sa tu niekoľko desiatok kvalitných výstav a kultúrnych či vzdelávacích podujatí. Od roku 2002 až po 2014 tu fungovala galéria Tranzit dielne, v roku 2006 sa pripojila experimentálna galéria a priestor pre súčasné umenie 13 kubikov. Momentálne patrí priestor stále súčasnému umeniu a hlavne ateliérom a výstavám, a to pod hlavičkou PRFR.

Cenné impulzy smerom k domácej i medzinárodnej scéne vysiela už od roku 2004 združenie A4 – asociácia združení pre súčasnú kultúru, prevádzkujúce rovnomenný priestor A4, sídliaci v súčasnosti už na svojej v poradí tretej adrese na Karpatskej ulici. Okrem divadelnej, filmovej, hudobnej, tanečnej a multimediálnej umeleckej produkcie sa zameriava aj na tvorbu a ovplyvňovanie kultúrnej politiky mesta a regiónu, napr: https://kulturnabratislava.sk/, čo predstavuje dôležité lokálne presahy.

V rámci bratislavskej scény stoja taktiež za zmienku minulé a súčasné kluby, ktoré by sme mohli pomenovať ako “strediská subkultúr” Batelier, Fuga, Cvernovka, Progressbar a ďalšie. K najmladšej vrstve patrí napr. Batyskaf a Beastro bar. Miesta kultúry a kluby nevznikajú pravdaže vo vzduchoprázdne a fungujú v dialógu s kamennými inštitúciami, ako sú školy: Vysoká škola výtvarných umení, Vysoká škola múzických umení a tradičné inštitúcie: Slovenská národná galéria, Kunsthalle Bratislava, Slovenské centrum dizajnu atď. Nadácia a priestor Nová Cvernovka, ktorá je pokračovateľom priestoru Cvernovka vznikla vďaka spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom. Drzý výtvarnícky punk razí bytová galéria Žumpa situovaná na WC, založená však tiež nie úplne odtrhnuto od kontextu aktivít študentov/ absolventov VŠVU a verejných grantov.

Modelov kultúrnych a umeleckých priestorov či centier je množstvo. Ich trvanie, štruktúra a vplyv sa menia v závislosti od času, financií a energie tvorcov, zakladateľov, komunít a ďalších vonkajších faktorov. Bratislava je prirodzene centrom, ktoré však v pravidelných vlnách prijíma a vysiela impulzy k okolitému svetu, či už v rámci SR alebo za hranice. Môžeme sa snažiť tento mnoho vrstevnatý organizmus v istom čase poznávať a popisovať. On je však živý. (A o našom poznávaní a popisovaní si často aj on sám myslí svoje.)