Barokové pamiatky

Renesančný sloh prežíval v architektúre a umení Slovenska ešte aj v 17. storočí, keď už v Európe zvíťazil barok. Jeho nástup poznať na Slovensku až koncom 17. a začiatkom 18. storočia, keď sa definitívne skončili náboženské spory a protihabsburské povstania uhorskej šľachty. Barokový sloh sa stal významným pomocníkom rekatolizačného úsilia katolíckej cirkvi podporovanej viedenským dvorom Habsburgovcov. 18. storočie prialo vzniku monumentálnych stavieb – kostolov, kláštorných komplexov, mestských palácov a vidieckych kaštieľov. Pozoruhodné diela vznikali aj vo výtvarnom umení, v ktorom dominovali talianski a rakúski majstri. Medzi najväčších stavebníkov patrili jezuiti, nasledovaní piaristami. Hlavnými umeleckými centrami boli Bratislava a Trnava. Kým Trnave dominovali cirkevné a univerzitné budovy, Bratislava bola lákadlom pre príslušníkov najvyššej šľachty, ktorá si v meste stavala paláce a rezidencie (palác Esterházyho, Pálffyho, Keglevicha, Grasalkovicha). Myšlienky osvietenstva našli odraz aj v životnom štýle šľachty, ktorá vedome pretvárala nielen svoje sídla, ale aj okolité prostredie. Blokové stavby vystriedali viackrídlové objekty s monumentálnym schodiskom, otvorené do exteriéru (Bernolákovo, Veľký Biel, Orlové, Veľké Leváre, Adamovské Kochanovce, Tomášikovo). Nevyhnutnou súčasťou reprezentatívnych sídel sa stali upravené francúzske alebo anglické prírodnokrajinárske parky. Jednotlivé panstvá spájali cesty lemované alejami, majerové hospodárstva dopĺňali rybníky a zvernice. Slovensko sa premenilo na kultúrne upravenú krajinu, ktorej mnohé prvky však neprežili socialistickú industrializáciu a kolektivizáciu hospodárstva.