Obdobie historického slohu baroka je na rozvoj nástenného i závesného maliarstva nepomerne bohatšie. Sústreďuje sa tak do nástenného maliarstva súvisiaceho s výstavbou nových, prevažne sakrálnych budov, ako aj do oblasti závesnej profánnej maľby.
Rozvoj nástenného sakrálneho maliarstva je stimulovaný najmä početnými mníšskymi rehoľami, osobitne jezuitmi a piaristami, ktoré finančne podporovala katolícka šľachta. Ranobarokové maliarstvo na Slovensku zastupuje niekoľkými realizáciami Christian Knerr z Viedne. Pracoval na výzdobe klenieb jezuitského kostola v Trnave, ale aj na objednávku rodu Pálfiovcov (Pálffyovcov). Zrelší ranobarokový prejav nachádzame v diele Carpofora Tencallu, ktorý je autorom unikátneho súboru fresiek v Salla terrena na hrade Červený Kameň z roku 1655.
V období vrcholného baroka sú výnimočnými maľby v jezuitskom kostole v Trnave, ktorých autorom je viedenský maliar J. Gruber z roku 1700. Oblasť voľného komorného maliarstva sa sústredila na portrét, zameraný svojimi atribútmi najmä spoločenské postavenie, prestíž a moc zobrazeného. Špecifikom portrétnej maľby sú posmrtné portréty protestantskej šľachty. Výnimočnou osobnosťou stredoeurópskej barokovej maľby bol Ján Kupecký (1667 – 1740), ktorý pochádzal z Pezinka, no pôsobil prevažne v zahraničí (najviac v Taliansku, Rakúsku, Nemecku, kde i umrel). Na Slovensku sa zachovalo niekoľko portrétov tohto výnimočného a uznávaného portrétistu. Významnú osobnosť slovenského barokového maliarstva predstavuje Jakub Bogdan (1660 – 1724). Jeho maľba vynikala najmä v oblasti zátišia a loveckého žánru. Rovnako ako v prípade diel J. Kupeckého, aj Bogdanovo dielo je roztrúsené po západnej Európe. Na pozvanie anglického kráľa Wiliama III. sa Bogdan stal kráľovským dvorným maliarom. Napriek tomu, že na Slovensku je zachovaných pomerne málo Bogdanových obrazov, jeho dielo je súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska.
V období vrcholného baroka sa na Slovensku uplatňovali veľkorysé formy stropnej iluzívnej maľby importovanej najmä z Nemecka. Na Slovensku sa naplno rozvinula začiatkom 18. storočia. Jej reprezentantmi sú tirolský umelec Joseph Kurtz, ktorý sa na Slovensku usadil v rokoch 1692 – 1737, ako aj Martin Speer, pôvodom z Regensburgu.
Výnimočne kvalitným a osobitým inšpirátorom iluzívnej stropnej maľby uplatňovanej na Slovensku bol Talian Andrea Pozzo pôsobiaci viac rokov vo Viedni. Podľa jeho štýlu vznikla maliarska výzdoba viacerých významných architektonických sakrálnych diel na Slovensku. Typ pozzovskej iluzívnej stropnej maľby predstavuje napr. maľba v Kostole sv. Františka Xaverského v Trenčíne, ktorú v rokoch 1712 – 1715 realizoval Pozzov žiak Christoph Tausch. Iným výnimočným príkladom neskorobarokovej stropnej maľby je špecifická, tzv. kvadratúrna maľba, ktorú uplatnil na Slovensku vynikajúci taliansky freskant Antonio Galli Bibiena pri výmaľbe Kostola Najsvätejšej trojice v Bratislave v roku 1744.
Z obdobia druhej polovice 18. storočia je na Slovensku zachovaných viacero výnimočných príkladov stredoeurópskej barokovej iluzívnej maľby iniciovanej pobytom významného nemeckého maliara Paula Trogera (1698 – 1762). Solitérnym príkladom jeho diela na Slovensku je skvost vrcholného baroka – stropné fresky a oltárne obrazy Kostola sv. Alžbety v Bratislave z obdobia 1842 – 1843 (architekt F. A. Pilgram, sochár Ľ. Gode, maľby P. Troger).
Na líniu trogerovho maliarskeho štýlu neskorého baroka nadväzuje viacero mladých umelcov (potrogerovská generácia). Patril k nim rakúsky maliar európskej úrovne Johan Lucas Kracker (1717 – 1779), ktorý pôsobil aj na Slovensku. Vytvoril tu veľkolepé dielo – výmaľbu Kláštorného kostola v Jasove (1752 – 1764) na juhovýchodnom Slovensku s motívmi zo života sv. Jána Krstiteľa a alegóriami.
Predstaviteľom Trogerovskej školy na Slovensku bol rakúsky maliar Franz Anton Maulbertsch (1724 – 1796), najvýznamnejšia osobnosť neskorobarokovej maľby v strednej Európe. V zrelom období svojej tvorby si vytvoril špecifický štýl bravúrnym stvárnením svetla, farby a tvaru. Na západnom Slovensku vytvoril viacero nástenných malieb. Najvýraznejšími sú fresky a oltárne obrazy kaplnky Nanebovzatia Panny Márie bývalého kaštieľa Erdődyovcov v Trenčianskych Bohuslaviciach (1759 – 1763), oltárne obrazy v Kostole sv. Michala v Skalici (1778), freska kaplnky sv. Ladislava v Primaciálnom paláci v Bratislave. Na strednom Slovensku sú dva Maulbertschove oltárne obrazy vytvorené vo Viedni pre Kostol sv. Františka z Assisi v Kremnici (1796).
V období vrcholiaceho baroka sa popri západnom Slovensku druhým centrom rozvoja maliarstva stalo aj stredné Slovensko. Stimuláciou bolo nerastné bohatstvo a podnikateľský rozvoj stredoslovenských banských miest, ako aj obnova cirkevného života po roku 1711, keď bol v Uhorsku nastolený mier po tureckých vpádoch a po vnútorných nepokojoch (stavovské povstania, reformácia a protireformačný tlak, morové epidémie). Rakúsky maliar Anton Schmidt (1706 – 1773) spolu so sochárom Dionýzom Ignatzom Stanettim realizovali všetky významnejšie objednávky v okruhu stredoslovenských banských miest (Banská Bystrica, Kremnica, Banská Štiavnica, Nová Baňa, Svätý Anton). Ich najväčšou realizáciou bola výzdoba dnes, žiaľ nezachovaného Kostola Nanebovzatia Panny Márie v Kremnici. V 18. storočí sa aj v maliarstve na Slovenku s obľubou pestoval portrétny žáner.
Hlavnými formami profánnej maľby v tomto období bol barokový portrét, ako aj ďalšie svetské žánre – zátišie či mytologické, lovecké a iné žánrové výjavy alebo príležitostné strelecké terče. Medzi tvorcov portrétu a zátišia pôsobiacich na strednom Slovensku patrí aj Štefan Michal Izbighy, pôvodom Košičan alebo český umelec Karol Jozef Aigen z Olomouca. Väčšina diel portrétneho žánru či zátišia, ktoré sa pôvodne zachovali v početných súkromných šľachtických zbierkach na Slovensku, obsahuje prevažne práce neznámych stredoeurópskych tvorcov.
Záver baroka a jeho prechod do zľudoveného rokoka v nástennom maliarstve reprezentuje bratislavský rodák maliar Adam Friedrich Oeser (1717 – 1799). Pôsobil prevažne v Nemecku, kde bol prvým riaditeľom Akadémie v Lipsku. V Bratislave realizoval unikátnu maľbu Evanjelického kostola na Panenskej ulici s hlavným oltárnym obrazom Krista v Emauzoch.
Záver 18. storočia priniesol do vývinu maliarstva na Slovensku aj samostatný žáner krajinomaľbu. Autorom prvých krajinomalieb bol Johann Christian Brandl (1722 – 1795). O čosi neskôr tento klasický maliarsky žáner rozvíjal Karol Filip Schallhas (1769 – 1797).