Na vývin literárnej tvorby na Slovensku v 17. a 18. storočí malo zásadný vplyv protireformačné hnutie, ktorého strediskom sa stala Trnava s jezuitskou univerzitou a tlačiarňou. Z funkcie umeleckého jazyka ustupuje latinčina, no dominantné postavenie si do konca 18. storočia udržala v náukovej spisbe. Národný jazyk (slovakizovaná čeština a kultúrna západoslovenčina) sa presadil ako vyjadrovacia forma katolíckej náboženskej veršovanej a prozaickej literatúry. Protireformačný tlak spôsobil primknutie sa slovenských evanjelikov k spisovnej češtine Kralickej biblie, ktorá sa stala symbolom ich duchovnej existencie, morálnej vytrvalosti a vernosti vlastného vierovyznania. Napriek polemickému vzťahu dvoch konfesionálne odlišných častí slovenskej inteligencie, rozšírenie národného jazyka utvára predpoklady pre neskorší nadkonfesionálny princíp zjednocovania slovenského národného hnutia.
Dominujúcou literárnou tvorbou bola náboženská lyrika, ktorá sa rozširovala medzi ľuďmi prostredníctvom kancionálov. Evanjelický kancionál Cithara sanctorum (1636), ktorého autorom bol český exulant Juraj Tranovský, sa stal najvydávanejšou knihou na Slovensku. Ďalšími autormi náboženskej lyriky boli Daniel Sinapius Horčička, Samuel Hruškovic, Daniel Krman, Adam Plintovic, Juraj Zábojník a Joachim Kalinka. Pre evanjelickú duchovnú poéziu a pre katolícky spevník Cantus catholici (1655), ktorého autorom bol Benedikt Szőllősi, sú spoločné niektoré motívy: pominuteľnosť svetských vecí a smrť ako symbol márnosti všetkých ľudských snažení.
Ľudová a poloľudová tvorba predstavuje neoficiálnu tvorbu s malým vplyvom na literárny vývin. Jediná neanonymná skladba Štefana Ferdinanda Seleckého Obraz pani krásnej perem malovaný, je napísaná v silne slovakizovanej češtine. Táto básnické skladba, využívajúca prvky kurtoáznej lyriky, petrarkizmu a alegorizmu, je zidealizovaným alegorickým opisom trnavskej univerzity.
Za vrchol autorskej uvedomelej barokovej tvorby sa považuje didaktická poézia františkána Hugolína Gavloviča Valaská škola (1755) a Škola kresťanská (1758). Baroková próza (memoáre a cestopisy) reagovala najmä na vojnové udalosti a náboženské prenasledovanie protestantov. Tvorba Jána Simonidesa, Daniela Krmana, Štefana Pilárika, Tobiáša Masníka, Juraja Lániho, Samuela Hruškovica a Joachima Kalinku zaujme nielen spôsobom zápisov historických udalostí a cestopisných dojmov, ale aj literárnou kvalitou autorského vyrovnávania sa s náboženskou a morálnou dimenziou ľudského života.
Barokovú poetiku (tragickosť, konflikt medzi mocou a individuálnou morálkou, sebaobetovanie a i.) využívajú aj jezuitské školské hry protestantského autora Eliáša Ladivera.
Vďaka podnetom európskeho myslenia (racionalizmus, empirizmus) vzrástol na Slovensku záujem o historické a filologické štúdie, čoho dôkazom sú najmä vedecké diela Jána Baltazára Magina, Mateja Bela, Samuela Timona, Adama Františka Kollára a Pavla Valaského.