Bábkové divadlo

Prof. Ida Hledíková, PhD.

Fenomén bábkového divadla je na Slovensku historicky spätý s európskou tradíciou takzvaných kočovných divadelných skupín (nielen bábkových), ktoré putovali po Európe už od 16. storočia. Vtedy divadelní umelci kočovali, lebo existencia stálych divadiel nebola ešte bežnou praxou. Názov komedianti sa prebral od putujúcich anglických hereckých skupín, ktorí sa oficiálne nazývali komediantmi. Tento historický názov sa potom prevzal aj pre putujúcich hercov v strednej Európe. V tých časoch hrávali herci – komedianti dvojakým spôsobom – naživo alebo striedavo – naživo a s bábkami. Repertoár bol rovnaký, či už hrali predstavenie iba herci alebo iba bábky. Boli to vždy hry pre dospelých, a tak aj bábkové divadlo, v ktorom diváci videli opery alebo obľúbené hry zo života svätých či príbehy rytierov, navštevovalo dospelé publikum.
Bábkové divadlo ako divadlo pre deti vzniklo až oveľa neskôr. V Európe sa takto objavilo až v 19. storočí a na Slovensku v 20. storočí. Zmena diváka nastala z viacerých dôvodov. Táto stará forma marionetového divadla sa ďalej neinovovala, veľa škôd spôsobila aj 1. svetová vojna a objavil sa film ako čiastočný konkurent kočovných divadelných skupín. Majitelia bábkových divadiel, v ktorých sa hralo marionetami – bábkami vodenými zvrchu na nitiach alebo na drôtoch – začali potom hrávať divadlo pre deti a niektorí bábky vymenili za nové médium, tzv. kinematograf.
Staršie generácie našich dedov a pradedov si pamätajú na éru kočovných komediantov, ktorí ešte v prvej polovici 20. storočia putovali po Slovensku. Z vyššie uvedených príčin sa stali živnostníkmi, z divadelníkov sa stali majitelia tzv. zábavných podnikov. Z existenčných dôvodov boli nútení k bábkovému divadla pribrať kolotoče a strelnice.
Dnešní bábkari, vyštudovaní divadelní profesionáli na vysokej škole už nemajú nič spoločné s kočovnými komediantmi, iba ak bábku – marionetu a jej dejiny.
Dnes je pojem bábkové divadlo stále spätý s repertoárom pre deti a mládež – a taká je aj väčšinová prax v profesionálnych divadlách na Slovensku. Tvorcovia v profesionálnych bábkových divadlách i v súkromných divadelných skupinách, ktoré hrajú s bábkami, však okrem hier pre deti uvádzajú aj divadelné hry a javiskové vizuálne experimenty založené na nových postupoch dnes nazývaného figuratívneho, materiálového alebo výtvarného divadla. Bábka je dnes u nás, ale najmä vo svete veľmi obľúbeným a často využívaným prvkom najmä v tanečnom divadle aj iných umeleckých aj neumeleckých druhoch pre dospelých a mládež (napr. činoherné divadlo, film, často reklama). Bábka a bábkové divadlo sa využíva aj vo vzdelávaní, v liečebných procesoch ako arteterapia apod.
Bábkarstvo na Slovensku má teda viacero podôb a má vysokú úroveň. Tvorcovia využívajú široké možnosti prvkov bábkového divadla. Nie je to už len bábka – kópia človeka v podobe starožitnej marionety. Ide o moderné divadelné umenie, ktoré využíva možnosti rôznych materiálov, akými sú látka, bežný úžitkový predmet, prírodné materiály, moderná improvizovaná abstraktná bábka z dielne výtvarníka – umelca, či len svetlo, ktoré tiež môže byť divadelnou postavou – môže bežať, skrývať sa, či šibalsky na niekoho mrkať. Dnešné bábkové divadlo je spojené s pojmom metafora, obraznosť a obrazotvornosť. Je otvorené a príťažlivé nielen pre svoje neobmedzené vyjadrovacie možnosti od drobného jednoduchého kamienka cez klasickú alebo modernú bábku až po reč tela herca na scéne. Vzrušuje jeho výtvarná atraktivita a štylizácia. S bábkarmi – hercami či režisérmi – sa stretávame ako s najuniverzálnejšími umelcami v dabingu, v televízii, vo filme, v rozhlase i inde. Z moderného bábkového divadla čerpajú teda aj ďalšie, nielen divadelné druhy, ktoré sa svojou metaforickosťou a znakovosťou približujú bábkovému divadlu.
Dvadsiate storočie znamenalo pre profesionálne bábkové divadlo na Slovensku veľmi pozitívny a prudký vývoj, na ktorý nadväzujú súčasné generácie slovenských umelcov tohto krásneho, a v širšej verejnosti menej poznaného umenia.