V období staroslovanskej Veľkomoravskej ríše existovalo na území Slovenska niekoľko prosperujúcich centier. Najvýznamnejšie z nich nepochybne boli hradiská na Devíne, v Bratislave a v Nitre. Práve v Nitre, na niektorom z jej návrší, dal postaviť kresťanský chrám zasvätený sv. Emerámovi aj bájny knieža Pribina. Avšak podobne ako rímske stavebné pamiatky, ani staroslovanské architektonické diela sa takmer bez výnimky nezachovali a dnes môžeme len dedukovať ich presnú polohu a tvar. Na základe archeologických nálezov a historických dokumentov však vieme, že Slovania si v tom čase budovali rozsiahle opevnené hradiská s profánnymi i sakrálnymi stavbami z kameňa a dreva. Jednou z najpozoruhodnejších bola nepochybne budova kresťanského kostola na juhovýchodnej terase devínskeho hradného brala, ktorá bola súčasťou vtedajšieho kniežacieho sídla na Devíne. Pozdĺžna stavba s trojapsidálnym uzavretím svätyne a plychrómovanou omietkou je dôkazom nielen mimoriadne vyspelého stavebného umenia na devínskom hradisku, ale aj priameho vplyvu novej byzantskej liturgie na územie veľkej Moravy. Aj keď bol veľkomoravský kostol na Devíne v dobe svojho vzniku naozaj vrcholným architektonickým dielom v regióne, rovnakú pozornosť si zaslúži aj neveľký kostol sv. Margity Antiochijskej, ktorý postavili neďaleko významného veľkomoravského hradiska v Mikulčiciach pravdepodobne v 9. storočí. Jeho jedinečnosť súvisí najmä s tým, že je dnes jediným intaktne zachovaným veľkomoravským kostol a pravdepodobne vôbec najstarším zachovaným predrománskym kostolom nielen na Slovensku. Monumentálne pôsobenie prostej jednopriestorovej stavby ešte podčiarkuje umiestnenie v rovinatej krajine moravskej nivy.