Výchovno-vzdelávací systém fungoval do 1945 sporadicky, na báze súkromných aktivít jednotlivých umelcov. Najvýznamnejší podiel majú aktivity Achille Viscusiho v SND a Elly Fuchsovej-Lehotskej. Na etablovaní a rozvoji výchovno-vzdelávacieho systému sa podieľal v jeho začiatkoch okrem už spomínaných Achille Viscusiho, Elly Fuchsovej-Lehotskej aj Rus Maximilián Froman v súkromnom sektore. Zo školy Fuchsovej-Lehotskej vyšla prvá povojnová generácia slovenských tanečníkov, ako napr. Augusta Starostová, Gertrúda Mücksteinová, Alica Hoppeová, Titus Pomšár, Peter Rapoš, Jarmila Manšingrová a i.
Na zabezpečenie dostatku profesionálne pripravených tanečných umelcov vznikli po roku 1945 postupne viaceré výchovno-vzdelávacie inštitúcie v širšom časovom horizonte. V roku 1949 sa zakladá Tanečné oddelenie Konzervatória v Bratislave so štvorročným, od 1959 s päťročným vyučovacím cyklom.
V 1975 sa položili základy dnešného Tanečného konzervatória (od 1992) Evy Jaczovej (názov od roku 2000) s osemročným študijným procesom, najskôr ako Hudobná a tanečná škola (do 1979) s postupným ukončením existencie Tanečného oddelenia bratislavského Konzervatória. Na založení oboch typov tanečnej školy sa výrazne podieľala pedagogička Eva Jaczová.
Tanečné oddelenie pri konzervatóriu sa založilo neskôr aj v Košiciach – v roku 1974 z iniciatívy manželov Halászovcov (s pozitívnym vplyvom na súbor v divadle), a v roku 1994 aj v Banskej Bystrici pod vedením Zuzany Hájkovej. Tieto školy však nepokrývajú potreby profesionálne vzdelaných interpretov v plnom rozsahu. Po roku 1989 vznikli pre potreby tanečného umenia ďalšie Konzervatória – štátne (Košice) a súkromné (Košice, Liptovský Hrádok, Nitra, Topolčany – Prešov. Trnava, Zvolen).
Štúdium tanca zabezpečujú, od roku 1960, aj ľudové školy umenia – dnes základné umelecké školy, resp. súkromné základné umelecké školy. Príprava žiakov sa začína prakticky už v predškolskom veku a končí sa paralelne s ukončením základ¬nej školy.
Od 1951 existuje aj Katedra tanečnej tvorby VŠMU, ktorá zabezpečuje vysokoškolský výchovno-vzdelávací proces pre profesionálnych tanečných umelcov – choreografov, pedagógov klasického, ľudového a moderného tanca, ale aj teoretikov, historikov a kritikov.
Medzi mená pedagógov okrem už spomínaných patria i Anna Jelínková, Magdaléna Panovová, Zlatica Vincentová, Oľga Markovičová, Jozef Zajko, Danica Pilzová, Andrej Halász, Csaba Szekeres, Zuzana Hájková v konzervatóriách, Galina Basová, Štefan Tóth, Ivo Váňa Psota, Jan Reimoser, Stanislav Remar, Rudolf Macharovský, Rudolf Braun, Lubomir Pančev, Dorotea Tóthová, Karol Tóth, M. Tóthová-Halászová, Štefan Nosáľ, neskôr Marcela Grecmanová, Dagmar Hubová, Emil T. Bartko, Irina Čierniková, Vladimír Marušin na VŠMU a i.