Historické jadro mesta Bardejov bolo zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako kultúrne dedičstvo v roku 2000 v Cairnse v Austrálii na základe kritérií iii) a iv). Kritérium iv) znamená, že opevnené mesto Bardejov je príkladom výnimočne dobre zachovanej hospodárskej a sociálnej štruktúry obchodných miest stredovekej strednej Európy; kritérium iv) znamená, že pôdorysný rozvrh, stavby a opevnenie Bardejova ilustrujú urbanistický komplex rozvinutý v stredovekej strednej Európe na významných uzloch obchodných ciest tohto obdobia, doplnený židovským suburbiom a synagógou z 18. storočia.
Mesto Bardejov leží v severovýchodnom kúte Slovenska, neďaleko hraníc s Poľskom, severne od Prešova. Predpokladá sa, že mesto existovalo už pred 11. storočím. Prvá písomná zmienka je z 13. storočia v Ipatijevskom letopise (r. 1241). Počas 14. storočia mesto získalo viaceré privilégiá – v roku 1320 pre nemeckých prisťahovalcov, právo obohnať mesto hradbami (r. 1352), hrdelné a jarmočné právo, no predovšetkým povýšenie na slobodné kráľovské mesto (r. 1376). V 15. storočí bol Bardejov na vrchole hospodárskeho rozvoja. Prispela k tomu vysoká úroveň remesiel, hlavne plátenníctva. Toto remeslo sa svojou úrovňou výroby, bielenia a predaja plátna zapísalo do dejín mesta, vtedajšia organizácia výroby, výkupu a predaja predstavovala rozptýlenú manufaktúru – prvú v Uhorsku. Významným remeslom bolo aj hrnčiarstvo a pivovarníctvo. V roku 1402 kráľ Žigmund udelil mestu právo skladu na tovar dovážaný ruskými a poľskými kupcami. Bardejovskí obchodníci boli oslobodení od platenia kráľovského mýta v celom Uhorsku a bol im umožnený voľný pohyb po krajine. Prosperitu mesta napomohol aj trh s vínom, pretože mesto vlastnilo prosperujúce vinice v tokajskej vinohradníckej oblasti. Na konci 15. storočia hospodársku prosperitu mesta podporilo aj silné poľnohospodárske zázemie štrnástich poddanských dedín. To sa prejavilo na čulom stavebnom ruchu. Mesto dobudovalo svoj farský kostol, doplnilo interiér o nové oltáre a pustilo sa do výstavby radnice v strede námestia. Reformácia v 16. storočí bola spojená so silným rozvojom kultúry a školstva. Mestská latinská škola pod vedením Leonarda Stöckela, ktorý prišiel do Bardejova z Wittenbergu na pozvanie mestskej rady, dosiahla veľmi vysokú úroveň.

Obdobie stavovských povstaní a moru v 17. a na začiatku 18. storočia mesto ochromili. Bolo spojené s prisťahovalectvom z vidieka. Prísun židovského etnika si vyžiadal výstavbu urbanistického celku so synagógou – židovského suburbia, ktorého vznik sa datuje približne do 2. pol. 18. storočia (r. 1773) Suburbium je príkladom plánovitého a podľa talmudistických predpisov vybudovaného suburbiálneho centra uprostred obytnej a obchodnej zástavby Bardejova. Predstavuje zachované pôvodne uličné siete, zástavbu jednotlivých parciel, vonkajšie i vnútorné priestorové členenie objektov. Dominuje mu veľká synagóga, rituálne kúpele mikve a budova zhromaždenia – Beth hamidraš. Neskôr príslušníci židovského etnika tvorili až jednu tretinu všetkých obyvateľov.
V 19. storočí mesto stagnovalo, prínosom bolo jeho železničné prepojenie s Prešovom v roku 1893. Mesto však začiatkom 20. storočia postihol veľký požiar. Druhá svetová vojna ešte zhoršila jeho postavenie. Židia boli deportovaní do koncentračných táborov a ich majetok bol skonfiškovaný. Obnova v 70. rokoch 20. storočia vrátila mestu pôvodnú stredovekú podobu.
Urbanistické jadro mesta Bardejova predstavuje ojedinelý príklad vysoko rozvinutého stredovekého mesta. Mestský pôdorys s pravidelným rozvrhnutím ulíc okolo trhového námestia je významným dokladom európskej civilizácie v 13. ─ 14. storočí. Jeho koncept je zachovaný dodnes. Bardejovské meštianske domy majú svoj základ v prvej polovici 15. storočia, keď ich bolo v meste asi 500. Obkolesujú trhové námestie a sú predstaviteľmi rozvinutej meštianskej kultúry, ktorú vytváralo mnohonárodnostné etnikum a multikultúrna spoločnosť. Uprostred námestia stojí budova renesančnej radnice. Dominantou a symbolom mesta je rímskokatolícky kostol sv. Egídia, ktorý predstavuje gotickú trojloďovú baziliku zo 14. storočia, prestavanú v 15. storočí. V interiéri je zachovaný vzácny súbor 11 neskorogotických oltárov. Hradbový systém patrí k najzachovanejším fortifikačným systémom na Slovensku. V čase svojho vzniku bol jedným z najdokonalejších mestských opevnení strednej Európy. Vznikol v troch stavebných etapách – v 14. storočí hradbový múr s vežami, koncom 14. storočia – tri brány, priekopa, ochodza, vonkajší priekopový múr a ďalšie bašty. Hrubá bašta mala hrúbku múru až 3,5 m. Poslednou etapou na začiatku 17. storočia bola výstavba Malej bašty (zbrojnice).

Mapa