Šesťdesiate roky sú rokmi postupného silnejúceho politického uvoľňovania, čo malo pozitívny vplyv aj na rozvoj populárnej a džezovej hudby na Slovensku. Vzniká veľké množstvo hudobných štýlov. Do popredia sa dostáva nový žáner: rock a s ním súvisiace žánre ako rockn´roll, rhythm and blues, jazz rock, gospel (soul), hard rock, funky, pop latin, šansón, folk, country and western, sacra pop a i. Džezové štýly ako be bop, soul jazz, free jazz, jazz latin sa stávajú minoritnými žánrami. Najviac však boduje tzv. mainstream, ktorý absorbuje také prvky všetkých smerov džezu a populárnej hudby, ktoré majú úspech u širokého publika: je to výrazná a jednoduchá kantiléna, priezračná harmónia, jednoduchá forma s verziou a refrénom, texty o láske a nenávisti. Rozhodujúcu rolu tu zohrávajú rozhlasoví a televízni redaktori (disc jockey), ktorí chcú mať za každú cenu vo svojej relácii pre svoje médium poslucháčsky úspech a expresne a pohotovo šíria „hitové novinky“ prostredníctvom top hitparád, zábavných programov (televízne show), televíznych prenosov festivalových a piesňových súťaží. Rodí sa tzv. hit, ktorý narúša rovnovážny vývoj a potláča menšinové, najmä džezové žánre. Neustále technické zdokonaľovanie rádiových a televíznych prijímačov a vysielačov, gramofónov a magnetofónov umožňuje okamžité sprostredkovanie informácií „zvonku“, počúvnuť si novinky populárnej hudby, hitovi ukážok z LP-platní s komentárom redaktora.
Revolúcia v elektronike však nahráva zároveň hudobnej pasivite – utlmovaniu domáceho a amatérskeho muzicírovania, kultúrneho vyžitia navštevovaním koncertov, divadiel. Pasivita vrcholí v 80. rokoch s nástupom tzv. disco štýlu, s nástupom dekadentného používania elektroniky (sequencer, „automatický bubeník“, PC, playback), čo z kapiel vytlačili najprv sláčikové a dychové nástroje, neskôr v 2. polovici 80. rokov aj bubeníkov a basgitaristov.
Kontakt so svetom umožňuje koncertná činnosť zahraničných jazzmanov a českých formácií. V kinách sa uvádza film Jazzová revue. Vychádzajú prvé knihy a odborné články domácich i zahraničných autorov o džeze a populárnej hudbe. V tomto období istý umelecký kompromis hľadá skladateľská generácia, ktorá na jednej strane sa pokúša tiež o hitovú produkciu v prospech priemerne či podpriemerne vyspelého poslucháča, na druhej strane sa snaží o kompozičnú a aranžérsku profesionalitu, čo sa odzrkadľuje viac v inštrumentálnej tvorbe pre väčší orchester, najčastejšie pre bratislavský TOČRB a brnenský Orchester Gustáva Broma. Zasahuje takmer do všetkých oblastí, do piesňovej, scénickej, filmovej, muzikálovej a operetnej tvorby skladateľov ako sú I. Bázlik, A. Bouda, A. Brezovský, P. Hanzely, I. Horváth, M. Novák, J. Szabadoš, Ľ. Štassel, G. Toperczer, B. Trnečka, P. Zelenay. Pôsobenie centrálnych médií, vydavateľstva OPUS a agentúry Slovkoncert, možnosti reklamy tvorcov populárnej hudby vytvára zároveň aj predpoklady jej koncentrovania v hlavnom meste Slovenska – v Bratislave.