Po februári 1948 a najmä v 50. rokoch 20. storočia nastáva nový zlom pre vývoj populárnej hudby. Džez a moderná tanečná hudba ako „hudba Západu“, „kozmopolitná hudba“ sa dostávajú do nemilosti nového totalitného režimu. Uzatvorením štátnych hraníc, inštalovaním rozhlasových rušičiek, oficiálnym zákazom šírenia „západnej hudby“ a podnikania súkromných spoločností – médií, vydavateľstiev a agentúr, silnou cenzúrou prostredníctvom umeleckých komisií sa likvidovala slobodná tvorba, jej šírenie, kontakt so zahraničím. Uvedené skutočnosti mali negatívny dopad rovnako na vývoj modernej hudby iných žánrov, tzv. avantgardy a dá sa povedať aj na celú kultúru. Politická moc sa snaží ponúknuť poslucháčovi ako náhradu estrádu, „ľudovú“ zábavu pestrej hudobno-štýlovej palety, „masovú pieseň“ (budovateľské, pozdravné či pionierske piesne, pochody) a „melodické nokturno“ v pomalých tempách a nenáročných rytmoch a harmóniách. Texty piesní a libriet museli obsahovať „strojený optimizmus“, „politické piesne“ mali ideologický obsah. Novinky „zo Západu“ sa zámerne utlmujú a konformné školstvo z vyššie uvedených dôvodov potieralo akúkoľvek edukáciu v tejto oblasti hudby. Dosiahol sa opačný efekt: záujem o americkú hudbu vzrástol. Vzniká „opozičný“ satirický kabaret, neskôr protest song (folk) ako manifest za slobodu prejavu, pohybu, za svetový mier známy najmä pod hnutím hippies. V 50. rokoch sa najprv presadzujú módne americké štýly boogie woogie a moderný jazz: be bop, cool jazz (west coast jazz), hot jazz (east coast jazz), hard bop, trochu neskôr aj rhythm and blues a country and western, predovšetkým však rock´ n roll. Zdokonaľuje sa elektrotechnika, audiovizuálne zariadenia gramofónov a magnetofónov, komunikačné technológie rádioprijímačov a televízorov. Počúvajú sa zahraničné stanice Londýn a Luxemburg. V kinách sa premietajú americké revuálne filmy Zasnežená romanca s Glenn Millerom a Modelka s hudbou J. Kerna. Na Slovensko sporadicky prichádzajú koncertovať i významnejšie osobnosti (napr. Orchester F. Candrixa, Dixieland G. Bella a i.). Na celom území vznikajú tzv. osvetové besedy, neskôr aj mestské kultúrne strediská a bohaté závodné kluby priemyselných a poľnohospodárskych podnikov. Podporujú činnosť prevažne mladých amatérskych a často i profesionálnych skupín tým, že im poskytujú priestory na cvičenie, zriaďovateľské povolenie k činnosti, nakupujú pre nich ťažko dostupné a drahé hudobné nástroje a notový materiál. Vzletná melodika, nonšalantný výraz, vtipnosť, ľahký juhoamerický a swingujúci rytmus sú hlavnými znakmi stredného prúdu populárnej hudby z druhej polovice 40. a v 50. rokoch. Skladatelia okrem piesní skladali aj inštrumentálne skladby – pochody, polky a valčíky pre dychovky, tanečné suity pre „Big Bandy“, masové a pionierske piesne, scénickú a filmovú hudbu, ale aj operety a muzikály (nová generácia skladateľov M. Brož, M. Lánik, A. Lieskovský, V. Matušík, M. Novák, T. Seidmann, G. Topertzer, I. Vašica, V. Wick a ďalší).
V druhej polovici 50. rokoch aj v iných krajinách badať proces radikálnejšej diferenciácie medzi stredným prúdom modernej populárnej hudby – swingom a moderným džezom, ktorý reprezentujú be bop a cool jazz. Pre ich zrod sú relevantné swingové ansámble. Dôležitým centrom diania sa stáva Bratislava. Začalo sa intenzívnejšie kopírovať americkú scénu džezu. Najvýznamnejšie osobnosti moderného džezu 50. rokov sú: J. Henter, J. Hnilička, J. Laifer, S. Pohanka, P. Zelenay, M. Belan, L. Bystrický, A. Bouda, L. Déczi, L. Gerhard, A. Gondolán, V. Hidvéghy, B. Hronec, J. Fazekas, M. Jurkovič, J. Kajzar, I. Kuruc, F. Kuruc, G. Koval, J. Lehotský, K. Ondrejička, E. Padušitzký, P. Polanský, G. Riška, I. Ruppeld, J. Škvařil, J. Siváček, B. Trnečka, M. Večeřa, J. Velčovský a i. Významným strediskom kultúrnej zábavy a koncertných vystúpení popredných hudobníkov sa stáva pre Bratislavu Tatra revue založená v roku 1957. Tu sa formovali a vystupovali orchestre J. Berczellera a J. Laifera, tu začínala svoju kariéru šansonierka H. Hegerová.
Džez a populárna hudba prekvitala aj v metropole východného Slovenska, v Košiciach. Už od roku 1946 začínajú hrať v spoločenských podnikoch (Imperiál, Slávia, Robotnícky kultúrny spolok, Sokolovňa na Tyršovom nábreží) prvé tanečné a džezové ansámble F. Grossmana, J. Csicsilló, Ľ. Dobru, J. Mottla, A. Friedmanna, J. Sopku s hudobníkmi ako J. Bevolyár, J. Hajnal, V. Szirmai, J. Hanus, M. Likavský, V. Begala, L. Tropp, R. Hajnalová, J. Novotný, J. Olajoš, L. Sahlica,, E. Sepešiová, G. Szabadoš, J. Szabadoš, V. Szirmai, E. Šváb, G. Toperczer, O. Berger, L. Gerhardt, J. Hajnal, L. Martoník, L. Tropp, C. Zeleňák a iní.
V Banskej Bystrici vzniklo po druhej svetovej vojne niekoľko súborov (Melódia, Sásovčania, Rýsovci), ktorých repertoár mal žánrovo širokospektrálny charakter. Mali charakteristický zvuk, pretože používali saxofóny a bicie nástroje. Kapely účinkovali na tanečných zábavách, reprezentačných plesoch v Národnom dome, v Katolíckom spolku, Pod kolkárňou, Pod zeleným stromom, na malej stanici pod Urpínom, na Sliači a inde. Týchto hudobníkov oslovuje tradičný džez, swing a neskôr aj moderný džez. Zakladajú väčšie orchestre s rytmickou a dychovou sekciou a komorné combá podľa amerických a českých vzorov. Z tohto podhubia vyrástlo viacero osobností dobového i súčasného banskobystrického džezu klaviristi M. Babic, M. Bakša, P. Bodnár, I. Kača, A. Melicher, I. Nagy, G. Roletzký, V. Stolár, A. Vágner, M. Zlámal, J. Tesák, saxofonisti Š. Čeman, V. Chochol a J. Galbavý, V. Škrabala, M. Talaj, trubkári P. Janíček., J. Karvaš, trombonista V. Vizár, kontrabasisti M. Kališka, D. Kollár, huslisti F. Eremiáš, J. Moravčík, spevák K. Konárik, bubeníci R. Striež, M. Zuzánek a iní.