Začiatok 21. storočia

Mierne oživenie ekonomiky v prvých rokoch nového storočia a ďalší prílev mladých dizajnérov sa premietol do ďalšieho napredovania dizajnu na Slovensku. V oblasti nábytkovej tvorby sa popri vyššie uvedených dizajnéroch začala presadzovať najmladšia generácia: Andrea Pinková, Jakub Janiga, Rastislav Čeleďa a ďalší. Pribúdalo tých, ktorí do súčasnej nábytkovej a interiérovej tvorby integrovali domáce výrobné a kultúrne tradície; popri Tiborovi Uhrinovi sa v tejto oblasti úspešne predstavili Šimon Mišurda, Etela Lučová, Peter Mládenek a ďalší mladí dizajnéri. Pozitívnu úlohu v podpore národnej identity dizajnu zohrala súťaž Kruhy na vode a ďalšie podujatia Ústredia ľudovej výroby a Slovenského centra dizajnu. K staršiemu periodiku Designum pribudol časopis RUD – remeslo, umenie, dizajn. Slovenské centrum dizajnu získalo stálu výstavnú sieň (Satelit), ktorá sa stala zárodkom Slovenského múzea dizajnu. Prvé pokusy o zriadenie podobnej inštitúcie siahajú do 20. rokov 20. storočia, k úspešnému zavŕšeniu snahy niekoľkých generácií dizajnérov a záujemcov o dizajn došlo v roku 2014 zápisom SMD do Registra múzeí a galérií SR. Múzeum sa zameriava na zbieranie, prezentáciu a výskum všetkých foriem dizajnu, predovšetkým domácej produkcie.
Pozitívnym trendom je na Slovensku zakladanie firiem stavajúcich na kvalitnom dizajne. V tejto súvislosti spomeňme firmu OMS vyrábajúcu špičkovú osvetľovaciu techniku a firmu Tuli zameranú na produkciu interiérových prvkov z mäkkých textilných materiálov. Popri Ferdinandovi Chrenkovi sa v oblasti medicínskej techniky výrazne presadili aj Rastislav Turek, Jaroslav Tomaščík a Martin Struss.
Hoci expandujúci automobilový priemysel na Slovensku sa nateraz obmedzuje na montáž automobilov bez možnosti zasahovania do ich vývoja, rodia sa pozoruhodné osobnosti dizajnérov pracujúcich na významných postoch u popredných svetových výrobcov. Jozef Kabaň sa stal vedúcim dizajnérom firmy Škoda, pre ktorú pracujú Michal Kačmár, Peter Olah a ďalší slovenskí dizajnéri. Malosériovú výrobu športových automobilov s atraktívnym dizajnom sa podarilo rozvinúť dizajnérovi Jurajovi Mitrovi (firma K1 Styling-Tuning, neskôr Praga). Štefan Klein sa vďaka projektom pre domácich a zahraničných výrobcov a pedagogickej činnosti (jeho oddelenie transport dizajnu na VŠVU v Bratislave patrí k popredným pracoviskám svojho druhu v Európe) stal výraznou osobnosťou v oblasti strojárskeho dizajnu. Medzinárodnú pozornosť púta jeho kombinácia automobilu a lietadla Aeromobil.
Ďalej sa rozvíjala tá poloha dizajnu, ktorá zdôrazňovala konceptuálny rozmer tvorby a pohybovala sa na rozhraní úžitkového a voľného umenia. Jej tvorcovia vychádzali najmä z oddelenia Art-dizajnu Františka Buriana na bratislavskej VŠVU. Silvia Jokelová vniesla do slovenského dizajnu nový fenomén feministicky podfarbeného dizajnu.
Aj grafický dizajn na počiatku 21. storočia profitoval z prílevu mladých tvorcov. Vďaka nim pozitívny kvalitatívny posun zaznamenal dizajn kníh a časopisov (Martin Šútovec, Robert Paršo, Pavol Bálik, Peter Huba, Ján Šicko, Eva Péč-Brezinová a ďalší). Oblasť tvorby písma tiež posilnili príslušníci nastupujúcej dizajnérskej generácie (Daniel Markovič, Ján Filípek, Ondrej Jób). Čoraz viac grafických dizajnérov sa začína orientovať na tvorbu internetových stránok. I v grafickom dizajne sa objavili tvorivé postupy rušiace hranicu medzi voľnými a úžitkovými výtvarnými disciplínami (Ján Šicko a ďalší). Značná časť grafických dizajnérov mladej generácie sa orientuje na spoločensky prospešné aktivity mimo komerčnej sféry. Spomeňme aspoň akciu Dizajn na kolesách s bezplatnou ponukou služieb pre subjekty, pre ktoré je práca profesionálnych dizajnérov finančne nedostupná.