Súčasný vývoj populárnej hudby a džezu na Slovensku

Za posledných dvadsať rokov sa ešte viac posilnila distribučná a obchodná sieť na predaj CD, audio a videokaziet, hudobnín s najrôznejším štýlovým zameraním. Na Slovensku vzniklo množstvo rockových a džezových klubov. Najlepšie sa pochopiteľne darí rockovým klubom, o činnosť ktorých prejavujú teenageri, menej už džezovým klubom. V Bratislave je najznámejší Aligátor, Randal club, Klub Radosť a Bastión, v Banskej Bystrici Club 77 a Irish club. Z džezových klubov sa uchytili najmä Jazz Café a Hlava XXII v Bratislave (V-klub aj napriek snahe sa nepodarilo sprevádzkovať ako aj iné kluby), v Banskej Bystrici dlho fungoval Smädný mních a Národný dom, nedávno džezoví hudobníci Peter Kolárik a Teo Bindas otvorili Jazz Club 12 v centre mesta s pravidelnými utorkovými „Jam Session“. Podobne v Košiciach Gejza Szabadoš prevádzkuje Jazz Club Kassovia, v Prešove je to Jazz Café.
Popri kluboch vyrastá aj nová generácia hudobníkov. Ich činnosť je teda nenahraditeľnou edukačnou zložkou. O to viac by sa malo dbať o morálny a umelecký aspekt ich činnosti. Pokroky sa ale dejú aj na poli školstva, vedy a publicistiky. Na bratislavskom konzervatóriu už v roku 1980 Bohumil Trnečka začína vyučovať aranžovanie a komponovanie populárnej hudby a džezu a zakladá Big Band Bratislavského Konzevatória. Školské brány už naplno otvorili džezu a rocku. D. Húščava vyučuje saxofón, J. Bartoš trúbku, M. Jakabčic harmóniu a improvizáciu, A. Bartošová spev. Na žilinskom konzervatóriu pôsobí študentský Slovak Young Swing Generation pod taktovkou M. Belorida.
Na viacerých univerzitách profesori vyučujú dejiny a teóriu džezu, resp. populárnej hudby. Vznikajú diplomové práce s touto témou, odborné monografie či štúdie v renomovaných časopisoch (Hudobný život, Slovenská hudba). Rozširuje sa z roka na rok okruh publicistov, muzikológov a kritikov pôsobiacich v danej oblasti.
Speváci staršieho „stredného prúdu“ rocku a popu si naďalej udržujú priazeň publika. Triumfujú jednak nové i staršie piesne P. Nagya, R. Müllera, P. Hammela, v éteri znejú staršie a novšie hity Elánu, Midi, Vidieka, Metalindy či Tublatanky. Punk-rock hrá Zóna A, melodický rock mladšie skupiny IMT Smile, Gladiátor, Komajota, No Name a ďalšie. Úspech má „ľudovkársky beat“, ktorý v 90. rokoch spropagovala skupina Senzus. Znovu „v novom šate“ sa objavujú staré tangá a slovenské hity 60. a 70. rokoch v reprízovaných reláciách Repete a Šlágerparáda. V nedeľňajších duchovných televíznych reláciách i na omšiach dostáva priestor sacra rock a gospel. Istý zlom zaznamenáva muzikálová produkcia v pestrejšej dramaturgickej ponuke. Žiaľ, domáca profesionálna tvorba sa naďalej dramaturgiou divadiel ignoruje. Boduje najmä muzikál Ôsmy svetadiel autorov skupiny Elán v naštudovaní režiséra a choreografa Juraja Ďurovčíka.
Situácia v súčasnej kultúre zaiste nie je lichotivá a uspokojivá. Chýbajú financie pre jej harmonický rozvoj. Aj keď sa pasivita, komercia za posledné roky veľmi rozmohla vo všetkých odvetviach kultúry a umenia, predsa sloboda a trhová ekonomika priniesli aj množstvo pozitívnych impulzov pre všeobecný rozvoj čo do pestrosti štýlov, možnosti vydávania artefaktov, publicity a publicistiky, školstva a managmentu.