Slovensko – krajina prírodného bohatstva

Mgr. Michal Sliacky

Medzi prírodné bohatstvo možno zaradiť najmä slovenské hory, pohoria, pahorkatiny a nížiny. Veľká časť slovenských hôr spadá do kategórie národných parkov, resp. chránených krajinných oblastí. Takmer vo všetkých možno nájsť chránené prírodné zaujímavosti. Všetky spomínané oblasti sa považujú za rekreačné oblasti s infraštruktúrou a službami pre návštevníkov.

NÁRODNÉ PARKY:

Vysoké Tatry (Prešovský kraj),
Nízke Tatry (Banskobystrický kraj),
Slovenský raj (Košický kraj),
Pieniny (Prešovský kraj),
Malá Fatra (Žilinský kraj),
Veľká Fatra (Žilinský kraj),
Slovenský kras (Košický kraj),
Muráňska Planina (Banskobystrický kraj),
Poloniny (Prešovský kraj).

CHRÁNENÉ KRAJINNÉ OBLASTI:

Kysuce (Žilinský kraj),
Poľana (Banskobystrický kraj),
Strážovské vrchy (Žilinský kraj),
Štiavnické vrchy (Banskobystrický kraj),
Východné Karpaty (Prešovský kraj),
Biele Karpaty (Trenčiansky kraj),
Cerová vrchovina (Banskobystrický kraj),
Dunajské luhy (Trnavský kraj),
Horná Orava (Žilinský kraj),
Malé Karpaty (Trnavský kraj),
Ponitrie (Nitriansky kraj),
Vihorlat (Košický kraj),
Záhorie (Bratislavský kraj),
Latorica (Košický kraj).

VODNÉ PLOCHY – MIESTO PRE REKREÁCIU

Medzi prírodné krásy, ktorými sa môže Slovensko pochváliť, patria aj vodné plochy. Na Slovensku je ich nemálo, aspoň z časti sa snažia nahradiť chýbajúce more či oceán. Niektoré z nich, nachádzajúce sa v národných parkoch, sú štátom chránené a pohľady na ne patria medzi najpríťažlivejšie okamihy, ktoré môžu zažiť milovníci vysokohorskej turistiky. Ide najmä o jazerá Tatier, ktoré vznikli činnosťou ľadovcov. Sú vodnou výplňou paniev, vyhĺbených do dna dolín ľadovcami. V Tatrách sa nachádza viac ako sto plies, ktoré sú však chránené a neslúžia na rekreačné účely.

NAJZNÁMEJŠIE TATRANSKÉ PLESÁ:

Štrbské pleso (Prešovský kraj),
• Zelené pleso (Prešovský kraj),
Popradské pleso (Prešovský kraj),
Skalnaté pleso (Prešovský kraj),
• Hincove plesá (Prešovský kraj).
Podstatnú časť vodných plôch na Slovensku tvoria umelo vybudované vodné plochy. Spravidla ide o priehrady, rôzne nádrže alebo rybníky. Z nich sú takmer všetky sprístupnené, vybavené infraštruktúrou a službami, preto ich možno považovať za plnohodnotné rekreačné oblasti, ktoré patria v letnom období medzi turistami najvyhľadávanejšie atrakcie cestovného ruchu na Slovensku. Sú ideálnym miestom na kúpanie, vodné športy, kemping, ale aj pre spoločenské akcie, ako napr. letné hudobné festivaly a pod.

NAJZNÁMEJŠIE REKREAČNÉ OBLASTI:

Slnečné jazerá (Bratislavský kraj),
Liptovská Mara (Žilinský kraj),
Sĺňava (Trnavský kraj),
Veľká Domaša (Prešovský kraj),
Vodná nádrž Orava (Žilinský kraj),
Zemplínska šírava (Košický kraj),
Zlaté piesky (Bratislavský kraj),
Kunovská priehrada (Trnavský kraj),
Nitrianske Rudno (Trenčiansky kraj),
Teplý vrch (Banskobystrický kraj),
Vinianske jazero (Košický kraj),
Vodná nádrž Kráľová (Trnavský kraj),
Vodná nádrž Ružín (Košický kraj),
Vodná nádrž Ružiná (Banskobystrický kraj),
Zelená voda (Trenčiansky kraj).

SLOVENSKO – KRAJINA JASKÝŇ A PRIEPASTÍ

Medzi vizuálne najzaujímavejšie a najhodnotnejšie prírodné bohatstvá na Slovenku patria jaskyne a priepasti; možno nájsť typovo neobyčajne pestrú paletu rozličných krasových útvarov. Voda prenikajúca dovnútra vápencových pohorí a planín sa stala tvorcom mimoriadne bohatého podzemného sveta. Rozvetvená spletitá sieť jaskynných chodieb, dómov a siení je skrášlená mnohotvarou a mnohofarebnou kvapľovou výzdobou udivujúcej a podmanivej krásy. Do tohto sveta ponoreného do večnej tmy mnoho desaťročí prenikali slovenskí jaskyniari. Veľká časť z tohto prírodného bohatstva je sprístupnená verejnosti a patrí medzi významné turistické atrakcie Slovenska, ktoré sa určite oplatí vidieť. Naopak, značná časť krasových podzemných útvarov Slovenska ostáva ešte stále skrytá, čakajúca na prieskum úzkemu okruhu odborníkov – speleológov.
Na Slovensku je známych vyše 5350 jaskýň, vrátane kratších jaskýň previsového charakteru. Najviac registrovaných jaskýň je v Národnom parku Slovenský kras, Národnom parku Nízke Tatry, v Národnom parku Slovenský raj a v Národnom parku Muránska planina. Sú vytvorené najmä v druhohorných strednotriasových vápencoch, menej v travertínoch, sporadicky i v iných menej rozpustných horninách. Vyše 180 jaskýň je vytvorených v nekrasových horninách (andezity, bazalty a ich vulkanoklastiká, pieskovce, kremence, granity, bridlice, kremeň).
Najrozsiahlejší je systém Demänovských jaskýň dlhý vyše 35 km. Jeho súčasťou je Pustá jaskyňa, Demänovská jaskyňa slobody, jaskyňa Vyvieranie, Demänovská jaskyňa mieru, Demänovská ľadová jaskyňa a ďalšie menej významné jaskyne. Najhlbšie sú Hipmanove jaskyne (Starý hrad – Večná robota) na Krakovej holi v Nízkych Tatrách, ktorých vertikálne rozpätie je 495 m.
Až 44 jaskýň a priepastí na Slovensku, ktoré predstavujú súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, je vyhlásených za národné prírodné pamiatky.

NAJZNÁMEJŠIE SPRÍSTUPNENÉ SLOVENSKÉ JASKYNE:

Demänovská jaskyňa slobody (Žilinský kraj),
Demänovská ľadová jaskyňa (Žilinský kraj),
Dobšinská ľadová jaskyňa (Košický kraj),
Belianska jaskyňa (Prešovský kraj),
Ochtinská aragonitová jaskyňa (Košický kraj),
Jasovská jaskyňa (Košický kraj),
Harmanecká jaskyňa (Banskobystrický kraj),
Jaskyňa Domica (Košický kraj),
Gombasecká jaskyňa (Košický kraj),
Krásnohorská jaskyňa (Košický kraj),
Važecká jaskyňa (Žilinský kraj),
Jaskyňa mŕtvych netopierov (Banskobystrický kraj),
• Prepoštská jaskyňa – Múzeum praveku (Trenčiansky kraj),
Bystrianska jaskyňa (Banskobystrický kraj),
Jaskyňa Driny (Trnavský kraj),
• Jaskyňa Zlá diera (Prešovský kraj),
• Silická ľadnica (Košický kraj),
• Bojnická hradná jaskyňa (Trenčiansky kraj).