Rezervácia ľudovej architektúry, Plavecký Peter

Plavecký Peter leží na západných úpätiach Malých Karpát v Záhorskej nížine, v okrese Senica v nadmorskej výške 194 – 650 m. Vznikla v pohraničnom území Uhorska pravdepodobne v 11. – 12. stor. ako strážna osada Plavcov na západných hraniciach Uhorského kráľovstva. Bola to poddanská roľnícka dedina hradného panstva Plaveckého hradu. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1394, keď získal Plavecké panstvo od kráľa Žigmunda veľmož Stibor zo Stiboríc. V roku 1709 za Rákociho povstania obec vyhorela, podobne ako v roku 1776. V roku 1828 bolo v obci 105 domov a 770 obyvateľov. Zaoberali sa popri roľníctve prácami pri ťažbe dreva a aj výrobou a predajom vápna, dreveného uhlia a nepálenej tehly. Prícestnú radovú zástavbu vytvárajú jednostranne pozdĺžne do hĺbky parciel zastavané dvory. V prednej časti dvora je postavený murovaný dom s hospodárskou časťou, tvorenou komorami, maštaľami a úkolom. Parcelu uzatvárala priečne osadená stodola. Zachovaná zástavba pochádza prevažne z 2. pol. 19. stor., kedy staršie drevené objekty nahradili z nepálenej tehly murované stavby. Pre pozdĺžne prízemné domy so sedlovými strechami sú charakteristické výpustkami – „žudrami“ lemované vstupy a členité barokovým a klasicistickým tvaroslovím inšpirované murované štíty. V obci je temer 30 objektov vyhlásených za národné kultúrne pamiatky, 25 z nich sú ľudové domy. Pôvodne renesančný rimskokatolícky kostol z roku 1600 bol začiatkom 18. stor. barokovo prestavaný.