Regionálne a mestské galérie

Krátko po založení Slovenskej národnej galérie začali vznikať aj prvé regionálne a mestské galérie.  Ich zriaďovateľmi boli krajské, okresné, alebo mestské národné výbory, neskôr regionálne a mestské samosprávy, výnimočne iní zriaďovatelia. Vo všeobecnej rovine sú galérie definované ako zbierkotvorné, vedecko-výskumné a kultúrno-vzdelávacie organizácie.

Ako prvá vznikla v decembri  roku 1951  Východoslovenská galéria (pôvodne Krajská galéria, neskôr tiež Galéria Júliusa Jakobyho) v Košiciach.  Svoju prezentačnú činnosť začala ešte v priestoroch Štátneho východoslovenského múzea vo februári 1952 výstavou Východoslovenskí maliari 19.storočia. Jej prvým sídlom bol Csáky-Dessewffyho palác. V roku 1992 sa presťahovala do objektu bývalého Župného domu, kde sídli dodnes, a sprístupnila svoju prvú stálu expozíciu, ktorú venovala tvorbe Júliusa Jakobyho. V roku 1975 získala ďalší objekt na Alžbetinej ulici a rozšírila svoje aktivity o ďalšie výstavné priestory. Galéria vo svojej misii dokumentuje výtvarný život vo východoslovenskom regióne, z minulých období predovšetkým umenie 19. a 20. storočia.Jej zbierkový fond predstavuje približne 7000 položiek, pričom najvýznamnejšou časťou je ucelená kolekcia diel z obdobia 20. rokov 20. storočia, kedy sa Košice stali dobovou križovatkou rôznych kultúr a nastal nebývalý rozvoj moderného umenia. Na fenomén Košickej moderny a na východoslovenskú výtvarnú scénu vrátane súčasnej galéria sústreďuje aj svoje výskumné a prezentačné aktivity.

Naplnením myšlienky liptovsko-mikulášskeho rodáka maliara Janka Alexyho z konca 40. rokov sa stáva Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši (predtým Obrazáreň Petra Michala Bohúňa alebo len Galéria P. M. Bohúňa). Oficiálnemu založeniu v roku 1955 predchádzala intenzívna zbierkotvorná aktivita mesta už v roku 1949. Galéria vznikla ako prvá v Stredoslovenskom kraji a pomerne dlho plnila úlohu krajskej galérie. Od začiatku sídli v budove bývalej evanjelickej školy z konca 18. storočia, kde v minulosti  pedagogicky pôsobil aj Bohúň. V 70. rokoch prešiel objekt jednou z najrozsiahlejších prestavieb a dostavieb  spomedzi slovenských regionálnych galérií vôbec. Dostavbou vznikla na dlhú dobu najväčšia špecializovaná výstavná sieň na Slovensku s plochou cca 450m2, tzv. white cube, s priestorovo modifikovateľným interiérom. Galéria má reprezentatívne zbierky umenia 19. a 1. polovice 20. storočia, ktoré prezentuje vo svojich stálych expozíciách. Mapuje aj výtvarné dianie v regióne, výber z  2. pol. 20. storočia ponúka v stálej expozícii Osobnosti a vo vysunutej expozícii v Galérii Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši, ktorú spravuje, rovnako ako aj Galériu Jana Hálu vo Važci. Na prezentáciu súčasného diania galérii slúžia tri výstavné priestory. Ako vôbec prvá galéria získala v roku 2006 titul Galéria roka, ktorý každoročne udeľuje Ministerstvo kultúry SR.

V roku 1956 pribudli dve galérie. Šarišská galéria v Prešove (predtým Krajská galéria v Prešove, Galéria výtvarného umenia) vznikla ako vyústenie snáh výtvarníckej komunity na prelome 40. a 50. rokov. Činnosť začala v budove bývalého evanjelického Kolégia (ktoré dnes už neužíva), postupne rozšírila svoje priestory o tri susediace pôvodne gotické objekty s neskoršími prestavbami, kde dodnes sídli. Ako vôbec prvú otvorila stálu expozíciu Od Rombauera po Srvátku, zameranú na maliarov regiónu 19. a 20. storočia. V súčasnosti Galéria spravuje viac ako 4 200 zbierkových predmetov umenia od 15. storočia po súčasnosť s prihliadnutím na región severovýchodného Slovenska, v ktorom pôsobí. V rámci kolekcie starého umenia vyniká kvalitou zbierka ikon východoslovenskej proveniencie i zbierka drevenej plastiky 15.-19. storočia  a zbierka portrétov 18.-19. storočia. Galéria aktuálne adaptuje priestory pre stálu expozíciu, prechodné výstavy realizuje v 3 výstavných sieňach.

Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici (predtým Krajská galéria, Mestská galéria, Oblastná galéria, Štátna galéria) získala základ pre svoj zbierkový fond prevodom zo Stredoslovenského múzea. V minulosti sa galéria špecializovala okrem regionálneho zamerania na výskum a prezentáciu umeleckej grafiky, takže v rozsiahlej zbierke je takmer v komplexnej podobe zastúpená grafika druhej polovice 20. storočia na Slovensku a výberovo tiež zahraničná tvorba. V zbierkovom fonde dominuje rozsiahla kolekcia diel Stana Filka, autora generácie slovenskej neoavantgardy 60. rokov, zo starších diel kolekcia obrazov Dominika Skuteckého z prelomu 19. – 20. storočia, ktorú galéria od roku 1994 prezentuje priamo v umelcovej vile. Krátkodobé výstavy sú obmieňané v budovách bývalej radnice Pretórium a v Bethlenovom dome, kde má galéria aj svoje sídlo. Ako jedna z prvých galérií na Slovensku koncepčne pripravuje aj výstavy s edukačným charakterom. Je Galériou roka 2016.

V nasledujúcich rokoch postupne pribúdali na mape Slovenska  ďalšie galérie.

Tatranská galéria (1960) najprv so sídlom v Starom Smokovci, neskôr sa presťahovala do Popradu. Svoje aktivity realizuje v rozsiahlom industriálnom objekte bývalej parnej elektrárne v Poprade a vo Vile Flóra v Starom Smokovci. V zbierke galérie má významné miesto kolekcia diel s tatranskou tematikou.

Galéria mesta Bratislavy (1961) zriadená ako mestská galéria je s počtom viac ako 33 000 zbierkových predmetov druhou najväčšou na Slovensku po SNG. Vo svojej zberateľskej činnosti sa orientuje na umelcov a diela súvisiace s Bratislavou, ale aj na širší stredoeurópsky kontext. V svojich dvoch historických palácoch – Mirbachovom a Pálfyho – v centre mesta zriaďuje 6 stálych expozícií od gotiky po súčasnosť, ďalšie dve v priestoroch mestského Primaciálneho paláca. Dočasné výstavy usporadúva v 6 výstavných priestoroch. V rokoch 2007,  2010, 2012 získala ocenenie Galéria roka.

Nitrianska galéria v Nitre (1965, dočasne tiež Galéria Františka Studeného, Nitrianska štátna galéria, Ponitrianska galéria) sídli v budove Župného domu. Galéria nemá stálu expozíciu. Svoju činnosť koncentruje na slovenské umenie 2. polovice 20. storočia a na súčasné  umenie, čomu zodpovedá aj koncepčné dopĺňanie a budovanie zbierkového fondu a jej výstavná činnosť, ktorú realizuje v piatich výstavných priestoroch. Je galériou roka 2014 a 2017.

Oravská galéria v Dolnom Kubíne (1965) vyniká kvalitou svojho koncepčne budovaného zbierkového fondu, ktorý obsahuje vyše 8600 zbierkových predmetov. Časť z neho prezentuje v 5 stálych expozíciách v bývalom Župnom dome zo 17. storočia. Poskytuje tak ucelený prehľad o slovenskom umení od 15. storočia po súčasnosť, vrátane tradičného ľudového umenia. V sídle galérie sa nachádzajú aj dve výstavné siene na prechodné výstavy. Galéria prevádzkuje aj vysunutú expozíciu diel Márie Medveckej a výnimočnú expozíciu Slovenskej tradičnej ľudovej plastiky a maľby a Oravskej kamenárskej tvorby 18.-19.st. v kostole a v exteriéroch na Slanickom ostrove, kam dovezie návštevníkov svojou vlastnou loďou. Je nositeľkou titulu Galéria roka 2015.

Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne (1969, predtým tiež Okresná alebo Oblastná galéria M. A. Bazovského) so stálou expozíciou tohto umelca sa vo svojich expozíciách, výstavných projektoch a zbierkotvorných aktivitách orientuje na umenie regiónu s presahmi do slovenského umenia 20. a 21. storočia a slovenské sochárstvo 20. storočia. Galéria pravidelne usporadúva prehliadku súčasnej slovenskej komornej plastiky.

Aj Galéria Jána Koniarka v Trnave (1976, pôvodne Okresná galéria, resp. Okresná galéria J. Koniarka) prezentuje v stálej expozícii dielo zakladateľa slovenského moderného sochárstva, po ktorom je pomenovaná, i slovenské klasické umenie 20. storočia. Výstavy orientuje na popredných slovenských umelcov s prihliadnutím na regionálny kontext a na mapovanie podoby súčasného obrazu a nových médií. V budove Synagógy – centra súčasného umenia – preferuje site specific projekty. Dlhodobo organizuje Medzinárodné trienále plagátu.

Považská galéria umenia v Žiline (1976) spočiatku zameriavala svoju zberateľskú činnosť na kresbu, súčasná slovenská kresba, vrátane diel autorov neoficiálnej scény tvorí viac ako polovicu zbierkového fondu. Od roku 1990 sa galéria zberateľsky a výstavne koncentruje na post a neokonceptuálne umenie a na nové médiá. Dnes, okrem stálej expozície Vincenta Hložníka, zriaďuje prvú a jedinú expozíciu intermédií na Slovensku.

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch (1979, predtým tiež Galéria umenia, Galéria XC, Požitavská galéria) vznikla na podnet umelca a zberateľa Ernesta Zmetáka. Umelcov dar je prezentovaný v Stálej expozícii európskeho umenia 16. – 19. storočia. Galéria zriaďuje aj stálu expozíciu Lajosa Kassáka a realizuje pravidelné prezentácie umenia 20. a 21. storočia so zameraním na slovenské, maďarské a české umenie. Ikonickým projektom galérie je komparatívny slovensko-maďarský výstavný cyklus PERTU. Je galériou roka 2016.

V osemdesiatych rokov vznikali postupne Novohradská galéria v Lučenci (1980), ktorá od roku 2004 funguje ako súčasť Novohradského múzea a galérie; regionálne orientovaná Kysucká galéria v Oščadnici (1981, predtým Kysucká galéria v Čadci) postupne buduje aj exteriérovú sochársku expozíciu v areáli lesoparku, ktorý ju obklopuje; Turčianska galéria v Martine (1983, predtým aj Galéria výtvarného umenia) sa okrem umelcov Turca sústredila na zakladateľské osobnosti slovenskej moderny, so zvláštnym zreteľom na tvorbu Mikuláša Galandu a skupiny Galandovcov;  Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici (1984, predtým len Záhorská galéria) nemá stálu expozíciu, okrem zbierkových a výstavných aktivít sa aj publikačne intenzívne koncentruje nadokumentovanie najvýznamnejších osobností regiónu; Galéria umelcov Spiša (1987) sa orientuje na umenie spišského regiónu, ktoré prezentuje v troch expozíciách –Terra Gothica, Jozef Hanula a Záhrada umenia – a intenzívne pracuje so súčasnou generáciou umelcov zo širšieho regiónu. 

V deväťdesiatych rokoch v porevolučnom nadšení vzniklo Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach (1991). Je venované osobnosti kráľa pop-artu, stála expozícia sprostredkúva materiály o jeho pôvode a rôzne reálie, približne 200 jeho diel z rôznych tvorivých období a v tretej časti konfrontuje pop-art a street-art reprezentovaný najlepšími svetovými umelcami. Pribudli aj dve galérie zriaďované mestami, resp. mestskými časťami: Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach (1993) so zreteľom na tvorbu tohto umelca, so zbierkou autoportrétov košickej umeleckej scény 20. a 30. rokov a s výstavnými aktivitami; Mestská galéria v Rimavskej Sobote (1996) funguje ako súčasť Mestského kultúrneho strediska a orientuje sa najmä na zbieranie a prezentáciu tvorby súčasných umelcov, zvlášť intenzívne najmladšej generácie.

Mestské galérie lokálneho významu, zväčša ako súčasť mestských kultúrnych stredísk, pribudli v registri galérií aj po roku 2000: Galéria Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach (2002), Galéria Petra Matejku v Novom meste nad Váhom (2002), Galéria mesta Humenné (2005), Mestská galéria Júliusa Bartu v Štúrove (vznikla v r. 1993, zaregistrovaná v r. 2006). Najmladšou registrovanou galerijnou inštitúciou, jedinou zriaďovanou iným zriaďovateľom ako štát alebo samospráva, je Pamätný dom Júliusa Szabóa v Lučenci (2008) zriadený občianskym združením.

Okrem uvedených, v Registri múzeí a galérií SR zapísaných a stále činných galérií, boli rôznymi zriaďovateľmi koncom 90. rokov a po roku 2000 založené a zaregistrované aj galérie, ktoré po krátkom čase svoju činnosť ukončili: Galéria „T“ v Komárne, Mestská galéria v Dobšinej, Galéria Slovenskej sporiteľne, Múzeum Milana Dobeša a Galéria Cypriána Majerníka (všetky tri v Bratislave).

Všetky spomenuté galérie sú, resp. boli zapísané v Registri múzeí a galérií Slovenskej republiky, z čoho pre nich vyplýva povinnosť riadiť sa pri vykonávaní odborných činností Zákonom č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a Výnosom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 10. augusta 2015 č. MK-2544/2015-110/11648 o podrobnostiach vykonávania základných odborných činností v múzeách a v galériách a o evidencii predmetov kultúrnej hodnoty. Z tohto aspektu má zvláštne postavenie Danubiana Meulensteen Art Museum v Bratislave (2000). Pôvodne súkromná zbierkotvorná galéria od roku 2011, kedy sa Gerard Meulensteen rozhodol svoje múzeum venovať Slovensku, funguje ako nezisková organizácia, v ktorej má svoje zastúpenie aj štát a prostredníctvom Ministerstva kultúry SR participuje aj finančne na jej podpore. Galéria však nie je zapísaná v registri MK SR, podobne ako niektoré ďalšie súkromné alebo tretím sektorom zriaďované galérie, ktoré budujú svoje zbierky (napr. Galéria Nedbalka, Zoya Gallery & Museum, Toto! ja galéria, Galéria Lomnica a iné), a neriadi sa uvedenou legislatívou.