Pôsobenie Karola Plicku

V druhej polovici 20. rokov sa do filmovej produkcie zapojila osvetová a kultúrna organizácia Matica slovenská, ktorá rozšírila aktivity svojho národopisného odboru aj o filmové zachytenie etnografických tém.
Pre Maticu slovenskú od roku 1923 pracoval aj fotograf, filmár a etnograf Karol Plicka. Jeho prvým autorským dielom bol film Za slovenským ľudom (1928). Zachovalo sa z neho len niekoľko scén dokumentujúcich ľudové zvyky a tradície. Druhý Plickov filmový dokument Po horách, po dolách (1929) obsahovo nadväzoval na predchádzajúci film a okrem dokumentárnej hodnoty sa vyznačoval aj výraznou kameramanskou štylizáciou.
Najvýraznejším filmom Karola Plicku z tohto obdobia je Zem spieva (1933). V spolupráci so strihačom Alexandrom Hackenschmiedom a s hudobným skladateľom Alexandrom Škvorom vytvoril pôsobivú filmovú esej, ktorá na autentickom etnografickom základe (ľudové tance, piesne, zvyky, slávnosti a hry) priniesla filmovo modernú a lyricky štylizovanú výpoveď o živote slovenského ľudu a o jeho tradičných hodnotách aj prostredí. Spolu s tromi českými filmami (Řeka Josefa Rovenského, Extaze Gustava Machatého a Bouře nad Tatrami Tomáša Trnku) Plickov film získal aj významné medzinárodné ocenenie Pohár mesta Benátok za najlepšiu réžiu na druhom ročníku filmovej prehliadky (neskôr medzinárodný filmový festival v Benátkach) v rámci Biennale umenia v roku 1934. Originálny negatív filmu zhorel v roku 1944 pri požiari filmových ateliérov v Zlíne. Zo zachovanej nekompletnej kópie sa v roku 1945 vyrobili dva duplikátne negatívy a až v roku 1983 sa pod gestorstvom režiséra Martina Slivku film nanovo skompletizoval aj s novou nahrávkou pôvodnej hudby.
V roku 1937 Karol Plicka začal učiť na Škole umeleckých remesiel v Bratislave, kde o rok neskôr ako prvý v Československu založil filmový odbor. Počas jediného školského roka jeho fungovania ho navštevovali aj neskorší slovenskí filmoví tvorcovia, ako kameraman Karol Krška, režisér Ján Kadár či výtvarník a režisér prvých slovenských animovaných filmov Viktor Kubal. Aj napriek krátkemu trvaniu tak vznikli prvé základy filmového vzdelávania na Slovensku. Po zrušení školy v roku 1939 Plicka odišiel natrvalo do Prahy, kde sa v roku 1946 stal prvým dekanom novozaloženej Filmovej fakulty Akadémie múzických umení (FAMU).