Pamiatky obdobia historizmu

Zlá hospodárska, spoločenská a politická situácia rakúsko-uhorskej monarchie vyústila v 40. rokoch 19. storočia do otvorenej krízy a revolúcie (1848, Myjava). Zrušilo sa poddanstvo a uzákonila sa občianska a náboženská rovnoprávnosť. V tomto období vyvrcholilo aj slovenské národné obrodenie, v ktorom Slováci vystúpili s vlastným politickým programom. Po roku 1867 však už nemohli odolať tlaku silnejúcej maďarizácie, pod ktorým zanikli aj skromné kultúrne výdobytky slovenského národa (tri patronátne gymnáziá, Matica slovenská). Druhá polovica 19. storočia sa niesla v znamení dobového romantizmu, ktorý našiel uplatnenie v tzv. neoslohoch. V snahe o návrat do idealizovanej minulosti sa mnohé cirkevné aj profánne stavby prestavali v štýle napodobňujúcom niektorý historický sloh (Bojnice, Smolenice, Rusovce, Betliar, Galanta, Veľké Uherce, kostol sv. Martina v Bratislave, kostol sv. Alžbety v Košiciach). K historizujúcemu štýlu sa hlásila aj architektúra miest. Nové nájomné domy, vily, reprezentatívne verejné budovy i cirkevné stavby vytvorili celé ulice a natrvalo poznačili charakter mnohých slovenských miest. Z viacerých miest zmizli stredoveké hradby, aby uvoľnili miesto rýchlo sa rozvíjajúcej novej zástavbe. Architektonická tvorba bola viac ako kedykoľvek predtým ovplyvnená novými materiálmi a technológiami.