Pamiatky černovskej masakry, Ružomberok

Súbor pamiatok v Černovej, dnes západnej časti Ružomberka, sa viaže k nedávnej histórii národného boja Slovákov za svojbytnosť.
Počas vysviacky nového neogotického kostola od M. M. Harminca dňa 27. 10. 1907 do nespokojných občanov začali strieľať žandári. Dôvod ich protestov bolo rozhodnutie biskupa, ktorý namiesto neohrozeného bojovníka za práva slovenského národa kňaza Andreja Hlinku poveril slávnostným aktom iného kňaza. K 15 zabitým sa o rok neskôr pridružilo ďalších 40 ľudí odsúdených na 37,5 roka väzenia za poburovanie proti maďarskej národnosti. Udalosti podnietili záujem viacerých osobností svetovej verejnosti, napr. Tolstého, Björnsona, Viatora (Steton Watson) o osud utláčaného národa. Krvou vysvätený černovský kostol, v roku 1937 vybudovaný pamätník obetiam masakry a pamätná tabuľa pripomínajúca narodenie A. Hlinku symbolizujú ťažkú cestu slovenského národa k vlastnému sebaurčeniu.

Kultúrne dedičstvo > Národné kultúrne pamiatky