Mestská pamiatková rezervácia Spišská Kapitula

Niekdajšia samostatná správna jednotka a sídlo cirkevnej správy Spišská Kapitula leží na svahoch Martinského kopca oproti Spišskému hradu na starobylej obchodnej ceste. Dnes je pričlenená k mestu Spišské Podhradie a dodnes je sídlom cirkevnej správy a seminára. Sú tu aj možnosti ubytovania pre turistov.
Podľa najstaršej písomnej zmienky z roku 1209 bola majetkom prvého známeho spišského prepošta Adolfa. Keď sa neskôr stala centrom cirkevnej správy, jej právomoc zasahovala od Šariša až po Liptov.
Osídlenie lokality v 11. stor. doložil aj archeologický výskum, ktorý odkryl severozápadne od katedrály zvyšky rotundy a západne od nej pozostatky pravdepodobne benediktínskeho kláštora zasväteného sv. Martinovi možno až z 9. stor. s útulkom. Dominanta zástavby, dnešná biskupská Katedrála sv. Martina (pôvodná fotografia) s impozantným dvojvežím, stojí na mieste staršej kaplnky, zasvätenej sv. Ondrejovi. Podľa najnovších výskumov to bol pôvodne jednoloďový chrám s nedávnym výskumom identifikovanou u nás ojedinelou priečnou loďou, transeptom a doposiaľ neznámym westwerkom. Tieto najnovšie nálezy poukazujú na úzke kultúrne kontakty vtedajšieho Spiša s Nemeckom. V 12. stor. časť priestorov westwerku podľa najnovších zistení slúžila pravdepodobne ako súkromná kaplnka panovníckej rodiny. Začali ho stavať v v románskom období. Gotická prestavba sa začala v roku 1433, keď hlavnú loď zaklenuli sieťovou klenbou. Na mieste pôvodnej severnej kaplnky Tela Kristovho si Zápoľskovci, ktorí sa koncom 15. stor. stali dedičnými županmi Spiša, vybudovali pohrebnú kaplnku, čerpajúcu vzor z elegantnej parížskej Saint Chapelle. Od roku 1776 sa kostol stal biskupskou katedrálou, čo viedlo k modernizáciám, podobne ako i puristická novorománska úprava v rokoch 1873 – 1889. Napriek týmto zmenám si katedrála zachovala mimoriadne cenný interiér, v ktorom sa popri architektúre vynímajú najmä gotické oltáre z 15. stor. V katedrále je umiestnená aj najstaršia známa kamenná románska plastika na Slovensku, nazývaná Leo albus, pôvodne pravdepodobne súčasť románskeho vstupu.
V 14. stor. obkolesili opevnením centrálnu časť sídla s chrámom a koncom 16. stor. k tomuto jednoduchému kamennému opevneniu pridali na západnej strane vstupnú vežu. Celé cirkevné mestečko obohnali hradbami až v rokoch 1662 – 1665. Opevnenie so strieľňami spevňujú kruhové alebo polkruhové bašty, len smerom k Spišskému Podhradiu sú v oboch rohoch umiestnené polygonálne bašty.
Zástavba samotného mestečka je pomerne jednoduchá, radová, rozvinutá okolo jedinej ulice, spájajúcej Dolnú a Hornú bránu. Počas dlhodobého vývinu sa ustálil počet domov asi na 30. Pôvodne ich obývali členovia kapituly so služobníctvom. Popri katedrále je druhým dôležitým objektom zástavby biskupský palác. Vznikol v 15. stor. rozšírením pôvodného prepoštskýého paláca z prvej tretiny 13. stor. Jeho najväčšiu prestavbu uskutočnili v rokoch 1652 – 1656 v barokovom duchu. V tomto období pri úprave záhrady postavili aj pôvabnú hodinovú vežu, ktorá slúžila ako vchod do záhrady. Pozoruhodné sú i secesné vybavenia interiérov paláca.
Poslednou rozložitejšou stavbou sídla je budova Kňazského seminára. Vznikla spojením učiteľského ústavu a bývalého seminára. Školu tu otvorili jezuiti, ktorým v roku 1646 darovali pozemok bývalého hostinca. Po zrušení jezuitskej rehole sa škola stala majetkom novozriadeného biskupstva. Začiatkom 19. stor. seminár prestavali. Súčasnú podobu získal v 30. rokoch 20. stor. predimenzovanou nadstavbou.
Domy kanonikov sú väčšinou v jadre pôvodne gotické, renesančne a barokovo upravované. Tieto zväčša jednoposchodové objekty mali do ulice situovaný byt kanonika, služobníctvo bývalo v objekte obrátenom oproti nemu. Obe stavby prepájal múr so vstupom pre chodcov a bránou pre vozy. V hĺbke pozemku boli v záhrade hospodárske stavby, sýpky. Kanónie si zachovali cenné renesančné prvky a detaily, zväčša však nadobudli barokový výraz architektúr.
Mestečko v roku 1950 vyhlásili za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Intaktná zachovanosť pamiatkových súborov spolu so Spišským hradom a ich prepojenie s kultúrnou krajinou boli jednými z hlavných dôvodov zápisu jedinečného komplexu Spišského hradu a pamiatok okolia do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 1993.