Mestská pamiatková rezervácia Košice

Košice, metropola východu, ležia na križovatke starých obchodných ciest v údolí Hornádu v Košickej kotline. Územie bolo osídlené od paleolitu, prvé písomné správy o osídlení pochádzajú však až z 13. stor. Osada, spomínaná v roku 1230, ležala v mieste dnešnej Slovenskej ulice. Pri nej sa po vpáde Mongolov v rokoch 1241 a 1242 usadili nemeckí hostia, ktorí krátko na to dostávajú prvé privilégiá. V roku 1290 už mesto obkolesili kamenné hradby a koncom 13. stor. tu organizovali jarmoky.
Rozhodnosť a odvaha mešťanov pri obrane samostatnosti Košíc proti oligarchovi Omodejovi, ktorému panovník daroval mesto začiatkom 14. stor., viedla po porážke pri Rozhanovciach v roku 1312 k následnej priazni víťazného panovníka Karola Róberta. V nasledujúcich mierových rokoch mesto hospodársky rástlo a ťažilo z tejto priazne. Z viacerých výsad bolo najdôležitejšie udelenie privilégií slobodného kráľovského mesta v roku 1342, odvtedy boli Košice druhým mestom krajiny. Toto postavenie podnietilo prudký rozvoj mesta a odrazilo sa vo výstavnosti gotických architektúr sústredených okolo pretiahnutého šošovkovitého námestia, medzi ktorými figuroval aj kráľovský dom, predpokladaný na mieste dnešného jezuitského kostola, v ktorom bola okolo roku 1553 načas umiestnená aj košická mincovňa. Okolo roku 1380 v strede námestia na mieste staršieho kostola začali stavať najvýznamnejšiu pamiatku mesta, gotický Chrám sv. Alžbety. Kamenárska huta, ktorá vznikla pri jeho výstavbe, pôsobila aj pri stavbách na kráľovskom dvore. Pri kostole postavili samostatnú zvonicu, nazývanú dnes Urbanova veža a karner sv. Michala. Najzaujímavejším prvkom interiéru kostola je hlavný krídlový oltár z poslednej štvrtiny 15. storočia. Svojím rozsahom 48 neskorogotických tabuľových malieb patrí k najväčším svojho druhu v Európe. V meste sa už skôr usadili dominikáni a františkáni, ktorí si budovali na jeho okrajoch kostoly a kláštory. Dominikánsky kostol je najstaršou sakrálnou stavbou v meste.
Mesto, v ktorom sa rýchlo rozmáhali remeslá a sú z neho známe prvé cechové artikuly u nás, vtedy už chránili hradby. V roku 1369 dostali Košice ako prvé mesto v Európe erbovú listinu kráľa Ľudovíta I. Veľkého a v spoločenstve východoslovenských kráľovských miest, zvanom Pentapolitana, zaujímajú najdôležitejšie miesto. Sídlila tu kráľovská komora, tridsiatkový úrad, soľná komora. Na prestavbe meštianskych domov, najmä však na stavbe dómu sa odrazilo výnimočné postavenie mesta. Toto obdobie dokumentuje Levočský dom z 15. stor., ktorý v roku 1542 daroval palatín Alexius Turzo (Thurzo) Levoči.
Po moháčskej bitke v roku 1526 sa Košice stali centrom protitureckej obrany Potisia. Stiahla sa sem šľachta aj cirkevní hodnostári z okupovaného juhu. Vojnový stav nepriaznivo ovplyvnil predtým rozkvitajúci obchod. Úpadok dovŕšil v roku 1556 ničivý požiar, keď mesto takmer úplne vyhorelo. Priama podpora dvora však napomohla jeho rýchlu obnovu v renesančnom duchu. Postupne sa opevnenie modernizovala do takej miery, že v 16. a 17. stor. sa premenilo na takmer nedobytnú pevnosť. Popri štátnej a vojenskej správe a Spišskej komore tu sídlil aj jágerský biskup. Následné obdobie protihabsburských povstaní sa zapísalo nepriaznivo do histórie Košíc, ktoré zároveň postihli ďalšie ničivé požiare. Napriek úpadku v roku 1657 vznikla v Košiciach jezuitská univerzita, ktorú panovník v roku 1660 zrovnoprávnil s európskymi univerzitami. Na konci 17. stor. pre ňu postavili dvojvežový jezuitský univerzitný kostol.
Obdobie po Szatmárskom mieri po roku 1711 až do revolučného roku 1848 bolo pre Košice časom mieru a vzrastu. Tvár mesta sa výrazne zmenila, v duchu baroka a klasicizmu si šľachta a mešťania prestavovali paláce. V tomto období vznikajú alebo sa upravujú viaceré pozoruhodné stavby na námestí: budova bývalej radnice z 2. polovice 18. stor., bývalý stoličný dom z roku 1779, Čáki-Dežöfi (Csáky- Dezsöfy) palác z 1. polovice 19. stor., barokovo-klasicistický Rákociho (Rákoczy) palác, ktorý vybudovali na stredovekom základe, ako aj empírový Forgáčov (Forgách) palác z 19. stor.
Postupne zanikajú podstatné časti hradieb a vznikajú novo koncipované predmestia. V roku 1804 zriadili v Košiciach biskupstvo a dóm, novogoticky upravený koncom 19. stor., sa stal katedrálnym chrámom ukrývajúcim množstvo jedinečných výtvarných a architektonických pamiatok. Oproti dómu postavili v roku 1804 klasicistický biskupský palác. Mimo vtedajšieho mesta vzniká pozoruhodný areál kalvárie. Hlavným impulzom novodobého rozvoja mesta bolo vybudovanie železnice, ktorá ho v roku 1860 spojila s Budapešťou. Otvorenie severnej trasy Košicko-bohumínskej železnice v roku 1870 podporilo už predtým naštartovaný rozmach priemyselnej revolúcie. V rozširujúcom sa meste si v maurskom štýle židia postavili v roku 1883 synagógu. V samotnom centre si Košice vybudovali na konci 19. stor. výstavné objekty reduty a divadla. Zo secesno-romantických stavieb si pozornosť zasluhuje samostatná stavba Jakabovho paláca pri mlynskom náhone, na ktorej uplatnili vyradené architektonické články obnovovaného dómu. Ďalší rast mesto zaznamenalo aj v 20. stor., keď sa stalo významným administratívno-správnym centrom, čo sa, prirodzene, odrazilo i na výstavbe mimo obvodu historického jadra.
Dnešné Košice s rozľahlou pamiatkovou rezerváciou, vyhlásenou v roku 1983, v svojom živom centre zachovávajú množstvo jedinečných architektúr, odrážajúcich ich bohatú históriu a jedinečné postavenie v krajine.