Mestská pamiatková rezervácia Bardejov

Hoci sa sídlisko s názvom Bardoujev, ležiace na krajinskej ceste z Uhorska do Poľska, spomína v zázname ipatijevského kronikára už v roku 1241, mestské privilégiá udelil Karol Róbert nemeckým hosťom, ktorí sa usadili v blízkosti uvedeného slovenského sídliska na prelome 13. a 14. stor., v roku 1320. V tomto období sa obyvateľstvo Bardejova zaoberalo okrem poľnohospodárstva aj remeslom a obchodom. Práve rozsiahle oslobodenia od daní a poplatkov a neskoršie aj právo konať výročný trh na sv. Egídia (1. 9.) umožnili neskoršiu prosperitu mesta.
V období, keď v roku 1376 Bardejov získal štatút slobodného kráľovského mesta, bola už zástavba okolo obdĺžnikového trhového námestia opevnená. Severnú stranu námestia uzatváral rímskokatolícky farský Kostol sv. Egídia zo začiatku 14. stor., prestavaný v prvej polovici 15. stor. na trojlodie. Napriek regotizačným úpravám exteriéru kostola po požiari v roku 1878 sa v ňom zachovalo unikátne interiérové vybavenie. Jeho najpozoruhodnejšiu súčasť tvorí súbor 11 neskorogotických krídlových oltárov, patronátne lavice a kamenné pastofórium z roku 1465. Dominantou rozsiahleho obdĺžnikovitého trhového námestia, dláždeného valúnmi z rieky Tople od 16. storočia, je symbol svetskej moci – neskorogotická mestská radnica zo začiatku 16. stor. Renesančné portály v jej interiéri a arkier na západnej strane spolu s veľkými obdĺžnikovitými oknami jej však dávajú punc prvej renesančnej stavby na Slovensku. Dnes sústreďuje najvzácnejšie exponáty Hornošarišského múzea.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje mestské opevnenie, ktoré ako jedno z najdokonalejších gotických mestských opevnení na Slovensku budované od polovice 14. stor., je vďaka svojmu zachovaniu významnou súčasťou európskeho i svetového fondu kultúrneho dedičstva. V druhej etape modernizácie opevnenia, ktorá prebehla v prvých desaťročiach 15. storočia, zosilnili hlavný hradbový múr murovanou ochodzou, vybudovali predsunutú parkanovú líniu, rozšírili priekopu, pred veže postavili kamenné predbránia s padacími mostmi. Väčšina bášt pochádza z 15. a začiatku 16. stor., barbakány sú výsledkom tretej etapy prác, ktorú vyvolalo hroziace turecké nebezpečenstvo.
Obdobie 15. a čiastočne i 16. stor. sa nesú v znamení ekonomického rozmachu, ktorý súvisel s rozvojom remesiel, najmä s výrobou a monopolom na predaj plátna a čulým obchodným ruchom v meste. Meštianske domy majú svoj základ práve v tomto období. V prvej polovici 15. stor. bolo v meste už asi 500 domov. Charakterizuje ich zakončenie vysokými štítovými strechami a pôvodne gotická mázhauzová, neskôr prevažne dvojtraktová dispozícia s prejazdom. Neskoršie renesančné či barokové úpravy domov vyvolávala buď potreba opráv po požiaroch, alebo rozširovanie obytnej funkcie na úkor hospodárskej. Bardejovské meštianske domy sú predstaviteľmi rozvinutej meštianskej kultúry, ktorú vytváralo mnohonárodnostné etnikum a mnohokultúrna spoločnosť. Aj táto skutočnosť je jedným z dôvodov, že humanistické myšlienky sa práve v tejto časti Uhorska úspešne zakorenili. Súvisí to s pôsobením dvoch významných osobností – učenca a básnika Valentina Ecchia a teológa a spisovateľa Leonarda Stöckela v mestskej latinskej škole, kde zaviedli prvé školské zákony v Uhorsku. Bardejov zohral významnú úlohu pri zjednocovaní uhorských protestantov. V roku 1549 L. Stöckel zostavil Confesio Pentapolitana ako spoločný dokument piatich východoslovenských miest, ktorý sa stal vzorom pre súveké vierovyznania protestantov.
V blízkosti mestského centra, obklopeného modernou výstavbou z obdobia posledných 40. rokov, sa nachádza dnes už urbanistická kuriozita regiónu, jediný čiastočne zachovaný súbor bývalých židovských kúpeľov a synagóga, pozostatok suburbiálneho centra z konca 18. stor., budovaného plánovite a podľa talmudistických predpisov. Tento ucelený areál sa viaže na dnes už neexistujúcu židovskú komunitu a reprezentuje náboženský, spoločenský a hospodársky život židovskej obce, ktorá od konca 18. stor. až po 2. svetovú vojnu tvorila významnú súčasť života mesta. Súboru stavieb dominuje veľká synagóga, dopĺňa ju obnovená prízemná budova rituálnych kúpeľov mikve a Beth hamidraš – budova zhromaždenia.
Koncept stredovekého Bardejova sa vyhol dramatickým veľkoplošným demoláciám. Pamiatková rezervácia bola v ňom vyhlásená v roku 1950 a od roku 2000 je zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO.